„Neočakávame, že Spojené štáty sa postarajú o obranu Fínska. Naďalej investujeme do našej obrany… Táto dohoda však výrazne zvyšuje našu schopnosť konať spoločne vo všetkých situáciách,“ povedal šéf fínskeho rezortu obrany pri podpise dohody vo Washingtone.
Dohoda o obrannej spolupráci formalizuje užšie väzby Helsínk s Washingtonom vrátane spoločného výcviku vojakov a vojenskej interoperability v súlade so vstupom Fínska do Severoatlantickej aliancie, vysvetľuje AFP.
V návrhu dohody, ktorý minulý týždeň predstavili fínski predstavitelia, bolo uvedených 15 fínskych vojenských zariadení, ku ktorým bude mať americká armáda neobmedzený prístup a kde bude môcť skladovať vojenské vybavenie a muníciu.
Foto: TASR/AP, Susan Walsh
Fínsko sa spolu so Švédskom rozhodli ukončiť svoju dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality a požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie po tom, čo Rusko vlani vo februári zaútočilo na Ukrajinu. Helsinki sa k Aliancii oficiálne pripojili v apríli 2023. Ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO naďalej odkladajú Turecko a Maďarsko.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pri podpise dohody povedal, že Fínsko „vie takmer lepšie ako ktokoľvek iný, čo je v stávke pre Ukrajinu“.
„V roku 1939 Fíni tiež čelili ruskej invázii a dokázali, že slobodný národ môže klásť neuveriteľne silný a odolný odpor,“ uviedol šéf americkej diplomacie s odkazom na zimnú vojnu medzi Fínskom a Sovietskym zväzom.
„Vaša história je tiež pripomienkou toho, prečo je také dôležité, aby sme všetci naďalej stáli pri Ukrajine… Autokrati, ktorí sa silou mocou snažia prekresliť hranicu jednej krajiny, sa tam takmer určite nezastavia,“ dodal.
Dohodu o obrannej spolupráci musia ešte ratifikovať parlamenty oboch krajín.