Medzi písomnosťami je síce málo obsažných zmienok o Jakešovi (na rozdiel o Gustávovi Husákovi, ktorý bol pri moci dve desaťročia), čo je pochopiteľné, pretože na čele strany stál len necelé dva roky, určite však stoja za povšimnutie.
Foto: Wordpress.com
Vzostup ako možné poníženie
Keď CIA v auguste 1979 analyzovala rozloženie politických síl v československom komunistickom vedení, čelných funkcionárov rozdelila do dvoch skupín. Názorovo skostnatenú tvorili tí, čo odmietali zmeny: „Stúpenci tohto pohľadu sa pozerajú podozrievavo na akémukoľvek sklony k zhovievavosti, či už k disidentom, alebo k tým, čo podporovali liberalizáciu v roku 1968."
Týmito členmi predsedníctva strany boli Vasil Biľak, Antonín Kapek, Karel Hoffmann, Alois Indra a tiež Jakeš. Druhú skupinu predstavovali tí, čo boli otvorení ekonomickým reformám a zrejme by nenamietali proti uvoľneniu politických pomerov, keby prišiel súhlas z Moskvy. V politbyre sem patrili Josef Kempný, Lubomír Štrougal, Jozef Lenárt a Peter Colotka.
CIA informovala, že šéf Komunistickej strany Československa (KSČ) Gustáv Husák, ktorý mal vtedy 66 rokov, sa teší dobrému zdraviu a nezdá sa, že Kremeľ by mu chcel v najbližších rokoch nájsť nástupcu.
Napriek tomu tajná služba rozoberala možných kandidátov na Husákov post a zmienila sa aj o Jakešovi. Označila ho za potenciálneho rivala Husáka od začiatku sedemdesiatych rokov, keď ako predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ riadil čistky po okupácii Československa.
Foto: Profimedia
Jakeš v decembri 1977 zdanlivo postúpil v kariérnom rebríčku: stal sa tajomníkom ústredného výboru strany a kandidátom na člena politbyra (do predsedníctva sa dostal napokon v roku 1981). CIA však jeho vzostup vnímala ako možné poníženie – začal totiž dohliadať na fungovanie poľnohospodárstva, s ktorým nemal nijaké skúsenosti.
Čítajte viac Pred 30 rokmi predniesol Jakeš pamätný prejav o koloch v plote
Napriek tomu americká tajná služba dospela k názoru, že Jakeša nemožno vyradiť z hry o Husákovu funkciu: „Jeho najväčšia šanca na nástupníctvo by pravdepodobne vznikla, keby bol ako kompromisný kandidát v prípade patovej situácie medzi staršími konzervatívnymi kandidátmi," uviedla CIA o Jakešovi, ktorý mal o desať rokov menej ako Husák.
Sovieti si pochvaľovali Husákovho nástupcu
V septembri 1987 sa spravodajské oddelenie amerického ministerstva zahraničných vecí (nie CIA) vyjadrilo už tak, že o Jakešovi sa hovorí ako o možnom novom komunistickom generálnom tajomníkovi. Odhad sa stal skutočnosťou. Husák sa v polovici decembra 1987 vzdal najvyššej straníckej funkcie (ponechal si však úrad prezidenta) a na čele KSČ ho nahradil Jakeš.
V správe CIA pre rezort diplomacie z apríla 1988 sa píše, že Jakeš je vynikajúcim prípadom lídra, ktorému Kremeľ môže dôverovať. „Jakeš vždy prejavoval neochvejnú lojalitu Moskve a sovietske vedenie ho dobre pozná. V rokoch 1955 – 1958 navštevoval vyššiu stranícku školu v Moskve. Vo svojej novej funkcii už Jakeš navštívil Kremeľ a diskusie s ním sovietski predstavitelia opísali ako mimoriadne pozitívne."
Foto: ČTK
Podľa CIA ani odchod Husáka ani príchod Jakeša nebol diktovaný z Moskvy. Rozhodnutie Sovieti prenechali Prahe, pretože sa spoliehali na vernosť československých súdruhov.
Po zvolení Jakeša bola CIA veľmi opatrná v spojitosti s možným optimizmom: „Mohol by to byť prvý krok k reforme represívneho systému zavedeného po potlačení Pražskej jari, ale nemusí to tak byť," uviedla v skoršej analýze z januára 1988. Naznačila, že je ťažké očakávať zmeny od politika, ktorý počas tzv. normalizácie spoločnosti riadil politické čistky.
Väčšina ľudí podporuje režim, tvrdil Jakeš
V októbri 1988 priletel z Washingtonu do Prahy námestník amerického ministra zahraničných vecí John Whitehead. Komunisti prisľúbili, že mu umožnia porozprávať sa aj s disidentmi, ale napokon mu nevyšli v ústrety. Proti plánovanému stretnutiu zrejme zasiahlo dogmatické krídlo okolo Biľaka.
Čítajte viac Pred 30 rokmi predniesol Jakeš pamätný prejav o koloch v plote
Jakeš naznačil Whiteheadovi, že československá orientácia na Sovietsky zväz sa začala po Mníchovskej dohode, ktorou západné mocnosti ponechali spoločný štát Čechov a Slovákov napospas Hitlerovi. Hosťa ubezpečoval, že napriek odlišnostiam medzi kapitalizmom a socializmom je možné spolupracovať. Šéf KSČ tvrdil, že občania s politickými pomermi súhlasia.
„Jakeš povedal, že verí, že napriek nedostatkom väčšina ľudí podporuje režim. Samozrejme, že kritizujú chyby, ale nežiadajú návrat k starým spôsobom súkromného vlastníctva," telegrafovala do Washingtonu americká ambasáda v Prahe. „Želal si tiež uviesť, že okrem rímskokatolíckej cirkvi si sedemnásť ďalších štátom uznaných cirkví zmeny nepraje a v skutočnosti sa ich boja."
Jakeš avizoval, že rovnostárstvo prestane existovať. Vravel, že odmeňovať sa začne podľa pracovného výkonu, ale štát zároveň zabezpečí, aby každý mal pokryté základné životné potreby. Čo sa týka vedúcich členov strany na regionálnej úrovni, poznamenal, že ich mandát sa obmedzí na dve funkčné obdobia, čiže maximálne na desať rokov.
Foto: ARCHÍV TASR
Jakeš zostal verný komunistickému dogmatizmu
Whitehead sa pýtal na možnosti súkromného vlastníctva. Jakeš reagoval, že sa to môže týkať rodinného podnikania alebo druhého zamestnania po vykonaní hlavného zamestnania. Zmienil sa o službách a o malom podnikaní v priemysle aj v poľnohospodárstve. Ďalšou časťou odpovede sa zjavne musel blamovať: „Pokračoval, že je tu psychologická bariéra. Ľudia boli zvyknutí žiť pohodlne, bez rizika. Sú v podstate šťastní, majú všetko, čo potrebujú, a chcú mať voľné soboty a nedele. O súkromné podnikanie sa teda doteraz zaujímal málokto."
Napriek tomu, že mnohí ľudia na vidieku chovali dobytok, Jakeš tvrdil, že bez hospodárskych zvierat sa im žije lepšie. Ako príklad spomenul svoju sestru s jej manželom: „Mali kravu a dve prasatá, čo im pomohlo kúpiť si auto. Potom zvieratá predali. Teraz im nič nezostalo, no na druhej strane nemusia skoro ráno vstávať a pracovať neskoro večer."
Čítajte viac Vo veku 97 rokov zomrel niekdajší tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš