Zradil Novotného, podporil Dubčeka
Jedna z prvých podstatných zmienok o Štrougalovi pochádza z novembra 1968. Vypracovala ju CIA pre šéfa Bieleho domu. Štrougala označila za pravdepodobného nástupcu Alexandra Dubčeka vo funkcii šéfa Komunistickej strany Československa (KSČ). Poukázala na to, že práve získal nové dôležité funkcie vo vedení strany. „Nie je fanatický stalinista, ale je konzervatívec s tvrdou rukou,“ napísala o ňom CIA.
Rozviedka pripomenula, že Štrougal bol osobný priateľ straníckeho bosa Antonína Novotného, ale pred rokom sa proti nemu obrátil a pomohol ho zosadiť. V januári 1968 Novotného na čele KSČ nahradil Dubček. „Za odmenu sa stal námestníkom predsedu vlády,“ písala CIA o Štrougalovi.
Čítajte viac Štrougal: Husák sa mal postaviť Moskve
Štrougal najprv odsúdil inváziu do Československa v auguste 1968, keď sovietske tanky pochovali reformy, ale rýchlo zmenil názor – tvrdil, že vojenský vpád bol nevyhnutný, lebo Dubčekov režim urobil vážne chyby.
CIA sa len stručne dotkla Štrougalovho osobného života: „Málokedy cestuje a mimo komunistického bloku bol iba jedenkrát, na ceste do Fínska.“
Foto: NÁRODNÍ ARCHÍV PRAHA
Rozviedka favorizovala Štrougala aj preto, že od invázie bol v kontakte s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Vasilijom Kuznecovom, ktorého označila za architekta tzv. normalizácie v Československa, čiže návratu spoločnosti do starých koľají. V závere správy je domnienka, že ak Moskva udrží svoj tlak na režim v Československu, Štrougal bude mať dobrú pozíciu, aby sa stal vyzývateľom Dubčeka o funkciu šéfa KSČ na zjazde strany v roku 1969. „Je typ komunistu, ktorému Moskva môže dôverovať.“
Foto: TASR, Ján Valko
Neobišiel naprázdno, stal sa premiérom
Ukázalo sa však, že CIA nesprávne odhadla meno budúceho lídra KSČ. Dubček skutočne musel v apríli 1969 odísť z najvyššej straníckej funkcie, nenahradil ho však Štrougal, ale Gustáv Husák. No ani Štrougal neobišiel naprázdno: v januári 1970 sa posadil do kresla predsedu federálnej vlády. CIA o ňom písala ako o druhom najvýznamnejšom funkcionárovi po Husákovi, ktorý bol šéfom KSČ do decembra 1987, a prezidentom ešte o dva roky dlhšie.
Napriek vysokému postaveniu sa Štrougal ideologicky na verejnosti výrazne neangažoval: „Zrejme akceptoval skutočnosť, že jeho politická budúcnosť teraz závisí od jeho práce ako premiéra, a veľmi sa neprejavuje v straníckych záležitostiach,“ usúdila CIA v správe z júna 1971.
Čítajte viac Čo prezradila CIA: Štrougala mal Brežnev v zálohe, keby Husák zlyhal
Štrougal síce patril medzi hlavných predstaviteľov tzv. normalizácie, no jeho prejavy sa neniesli v stalinistickom duchu, ako to napríklad predvádzal neslávne známy člen politbyra Vasil Biľak. Dokonca sa ukázalo, že veľa vecí mu prekáža. Samozrejme, že úplne otvorene neduhy nikdy verejne nepomenoval, ale za zatvorenými dverami si nedával servítku pred ústa. Inými slovami sa nedá označiť to, čo porozprával vysokopostaveným americkým činiteľom.
Foto: Archív TASR
V máji 1984 Štrougal prijal veľvyslanca USA Williama Luersa. Bola to prvá debata československého premiéra s americkým ambasádorom od roku 1978. Štrougal sa posťažoval na slabú úroveň dvojstranných medzištátnych vzťahov, pričom sa nenazdával, že v blízkom čase môže nastať zmena (Praha vo svojej medzinárodnej politike musela poslúchať Moskvu a tá sa v tej dobe nachádzala v studenej vojne s Washingtonom, Michail Gorbačov ešte nebol šéfom Kremľa). Napriek tomu Štrougal vyslovil želanie, aby sa bilaterálne vzťahy zlepšili a podčiarkol, že si to praje aj Husák.
Luers v depeši do amerického ústredia napísal, že Štrougal prekvapujúco súhlasil s americkou kritikou československej tlače (išlo najmä o nechutné výpady proti USA v hlavnom komunistickom denníku Rudé právo). „Povedal, že považuje za normálne hádať sa o politických rozdieloch, ale uviedol, že by to nemalo obsahovať urážanie vedúcich predstaviteľov USA,“ informoval Luers.
Štrougal upozornil na to, že dokonca v sovietskej tlači si prečíta viac zhovievavých zmienok o Američanoch v porovnaní s obsahom novín v Československu. „Kládol si otázku, prečo by mali útočiť na USA formou, ktorá prekračuje hranice slušnosti,“ poznamenal Luers. Štrougal dodal, že stranícke vedenie je v tejto veci nejednotné, pričom Husák súhlasí s umiernenou líniou, ale mediálni štváči majú medzi špičkami KSČ svojich podporovateľov.
Foto: Profimedia/Hynek Glos
Štrougal o chartistoch
Vo februári 1987 Štrougal rokoval s námestníkom amerického ministerstva zahraničných vecí Johnom Whiteheadom. Zopakoval, že dvojstranné vzťahy sú neuspokojivé. V tejto súvislosti podotkol, že tým, ako sa Československo upínalo na ideológiu, samo sebe narobilo veľa škody. Zreprodukoval aj svoj názor zo stretnutia s Luersom spred troch rokov: „Štrougal povedal, že mediálne pokrývanie Spojených štátov by malo byť viac vyvážené.“ Potom kritizoval policajné zložky za ich niektoré postupy, pripisoval to mentalite funkcionárov.
Čítajte viac Žalobcovia zastavia stíhanie bývalých komunistických funkcionárov Štrougala a Fojtíka
Zdôveril sa tiež, že sa mu nepáči, že kým členské krajiny NATO debatujú o svojich veciach otvorene, krajiny vojenského paktu Varšavskej zmluvy to robia neverejne. Amerického hosťa nepochybne prekvapil, keď sa pristavil pri disidentoch: „Čo sa týka Charty 77, premiér poznamenal, že zdieľa niektoré názory vyjadrené v tomto dokumente.“ Chartisti, ktorých najznámejším signatárom bol neskorší prezident Václav Havel, pritom boli režimom označovaní za nepriateľov socializmu a čelili perzekúciám.
Štrougal sa snažil presvedčiť Whiteheada, že proces demokratizácie v Československu bude úspešný s tým, že štát stojí uprostred perestrojky. O necelé dva roky však KSČ prišla o svoju moc a štát sa vydal na cestu skutočnej demokracie.
Prečo odišiel z funkcie premiéra?
Štrougal sa rozhodol odísť z postu predsedu vlády v októbri 1988. Po príchode Gorbačova k moci bol považovaný za stúpenca jeho myšlienok perestrojky, ale v československom komunistickom vedení prevažovali tí, čo chceli, aby veci zostali viac-menej po starom. Neskôr po páde režimu vysvetlil, prečo podal demisiu. „Bol som presvedčený, že po tom, čo sa za rok stalo, nemám v politike čo robiť,“ citoval ho dávnejšie server iDNES. Štrougal asi narážal na to, že v decembri 1987 nahradil Husáka na čele KSČ Miloš Jakeš, ktorý mal plné ústa rečí, ale do očakávaných reforiem sa nepustil.
Foto: Jan Hrouda / Profimedia
Existuje však aj iné objasnenie Štrougalovho odchodu z vlády – ako o tom hovoril Jakeš, keď v druhej polovici októbra 1988 prijal už spomínaného námestníka šéfa diplomacie USA Whiteheada. Dôvodom nemalo byť znechutenie, ale pracovné vyčerpanie s pribúdajúcim vekom. Šéf KSČ povedal, že Štrougal mu pred dvoma týždňami oznámil, že rezignuje. „Jakeš sa ho spýtal, čo sa to, dočerta, deje. Povedal, že pošle list, v ktorom uvedie, že je vo funkcii 19 rokov, že má 64 rokov. Jeho vládu kritizovali, že prestavba nešla dostatočne rýchlo a on sa chystal odstúpiť. Jakeš mu povedal, aby si to cez víkend premyslel. Povedal nie a poslal Jakešovi list, ktorý dostal v pondelok ráno,“ telegrafovala ambasáda do Washingtonu.
Veľvyslanec sa pred návštevou u Jakeša stretol aj s prezidentom. „Husák povedal to isté; Štrougal za ním tiež prišiel a povedal mu, že je unavený, a Jakeš podotkol, že mu lekári odporučili, aby si dal tri mesiace oddychu,“ uvádza sa v depeší.
Štrougal síce potom zostal členom federálneho parlamentu až do 19. novembra 1989, ale fakticky začal žiť v politickom ústraní. Zomrel pred necelým rokom vo vysokom veku 98 rokov.
Čítajte viac Vo veku 98 rokov zomrel Lubomír Štrougal. Podľa historika bol pravou rukou Gustáva Husáka