„Áno, aj ja som niekedy zmätený týmto umením ekvidistancie,“ povedal Bätzing pre denník Süddeutsche Zeitung. Použil termín pre „postoj v strede, názorový stred“.
Hoci Bätzing dodal, že si uvedomuje, že Vatikán sa snaží udržať všetky kanály dialógu otvorené, podľa katolíckeho biskupa sú situácie, v ktorých takáto zdržanlivosť nie je vhodná.
„Keď myslím na Ukrajinu a na 7. október, myslím si, že kritika Svätého otca je oprávnená: nehovorí dosť jasne, kto je útočník a v čom spočívajú príčiny tohto strašného utrpenia,“ dodal. Spomenul pritom 7. október, deň masívnych útokov palestínskeho militantného hnutia Hamas a ďalších extrémistických skupín na južný Izrael. Išlo o najhorší masaker v dejinách Izraela. Militanti vtedy zabili približne 1200 ľudí a ďalších 240 vzali ako rukojemníkov, niektorých medzitým počas krátkeho prímeria prepustili.
Izrael po masakri spustil intenzívne nálety na palestínske Pásmo Gazy, kde Hamas vládne. Potom koncom októbra nasledovala aj pozemná vojenská operácia Izraela, pri ktorej bolo zatiaľ zabitých vyše 20.000 Palestínčanov, ako uvádza ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy riadené Hamasom.
Bätzing potvrdil aj svoj postoj ku krajne pravicovej populistickej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD). „Byť katolík a zároveň podporovateľ AfD podľa mňa nejde dohromady,“ vyhlásil.
Posilňovanie krajne pravicovej AfD v Nemecku, ktorá bola tradične na okraji nemeckej politiky, vyvoláva v mnohých ľuďoch poplach, lebo ju vnímajú ako extrémistickú, protidemokratickú a xenofóbnu.