Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal príslušný zákon ešte v júli. Odôvodnil to tým, že doterajší termín bol „ruským dedičstvom nanúteným Moskvou“ a „Ukrajinci neúnavne a úspešne bojujú o svoju vlastnú identitu“. Ukrajinci tak majú oficiálne Vianoce 25. decembra prvýkrát od roku 1917.
Na Západe sa od 16. storočia používa astronomicky presnejší gregoriánsky kalendár. Väčšina Ukrajincov sú pravoslávni veriaci a ruská ortodoxná cirkev si nárokuje zvrchovanosť nad nimi. Ortodoxná cirkev Ukrajiny sa však od Moskvy odtrhla a tiež prešla na revidovaný juliánsky kalendár, podľa ktorého sa Vianoce slávia v rovnaký deň ako podľa gregoriánskeho kalendára. „Všetko, čo bolo spojené s Ruskom a všetko, čo Rusko robilo tak ako my, vyvolávalo v ľuďoch znechutenie,“ citovala agentúra Reuters pravoslávneho kňaza Mychajla Omeliana z Kyjeva.
Časť Ortodoxnej cirkvi, ktorá ostala verná Rusku, chce pokračovať podľa starého juliánskeho kalendára a oslavovať Vianoce o 13 dní neskôr. Znamená to ďalšie vzďaľovanie kyjevskej a moskovskej pravoslávnej cirkvi. Od začiatku invázie na Ukrajine odstraňujú pomníky, ktoré sa viažu k cárskej či sovietskej minulosti a premenúvajú ulice, či dokonca názvy obcí. Posunutie termínu Vianoc je zásadnou kultúrnou zmenou, ktorá odzrkadľuje túžbu Ukrajincov zbližovať sa s Európou.
Na sviatky sa pripravujú aj vojaci na fronte. Vojna trvá už skoro dva roky a známky toho, že by poľavovala, nie sú v dohľadne. Kaplán 95. výsadkovej brigády Mykolaj však očakáva, že vojaci budú na Vianoce v lepšej nálade, hoci situácia je vážna. „V zásade si uvedomujeme, že nepriateľ je bezbožný, takže to bude len ďalší vojnový deň ako každý iný,“ dodal Mykolaj.
Obavy z toho, že Vianoce využije Rusko na ďalšie útoky na Ukrajinu, panujú z viacerých dôvodov. Jednak od septembra nepodnikalo žiadne masové útoky raketami a strelami s plochou dráhou letu. Vo veľkom počte útočí len samovražednými dronmi iránskej výroby Šáhid 131 a 136. Predpokladá sa, že rakety si šetrí na „vhodný“ čas. Keďže práve začalo silnejšie mrznúť, môže to byť podľa Moskvy teraz. Vyradenie energetickej infraštruktúry v mrazoch totiž bude mať najväčší dopad na civilné obyvateľstvo. A útok na Vianoce je tiež silno symbolický.
Nie sú to plané obavy aj preto, že presne to isté sa stalo aj minulý rok. V deň, keď Ukrajinci oslavovali „západný“ Štedrý večer, priletelo z Ruska 40 rakiet. Mesto Cherson bolo počas sviatkov tiež terčom silného ostreľovania z diel. Ruské delostrelecké granáty zabili vtedy 13 civilistov. Tesne po Vianociach prišiel jeden z najsilnejších útokov od začiatku vojny, keď na Kyjev, Charkov, Odesa, Mykolajiv, Žitomir, Ivano-Frankivsk a Ľvov vypustili Rusi vyše sto rakiet, dronov a striel s plochou dráhou letu.
Na druhej strane, v tom čase bolo ukrajinské nebo oveľa slabšie chránené ako dnes. Odvtedy Ukrajina dostala dva systémy Patriot. Jeden je nasadený pri Kyjeve, druhý pri Odese. Nemecko sľúbilo tretí systém Patriot. Podľa niektorých zdrojov bol už dodaný a použitý na zostrelenie troch ruských bombardérov Su-34 v piatok v Chersonskej oblasti. Berlín tiež dodal už päť batérií systému IRIS-T krátkeho a stredného dosahu. Nórsko zas sľúbilo dodať ďalšie systémy NASAMS okrem tých, ktoré už na Ukrajine sú.
Sviatky sa vrátili aj na miesta, ktoré boli predtým okupované ruskými vojakmi. Jedným z nich je Klavdijevo-Tarasove neďaleko Buče na predmestí Kyjeva. Počas éry Sovietskeho zväzu tam bola jedna z troch tovární, ktoré zásobovali vianočnými ozdobami celý ZSSR. „Pracovalo u nás veľa ľudí,“ povedala pre BBC Leokadia, ktorá je v továrni zamestnaná od roku 1978. Po ruskej invázii v roku 2022 závod zavreli. Mestečko bolo mesiac okupované. Po ústupe ruských vojsk sa do práce vrátila len tretina zamestnancov, no teraz opäť posielajú malé kúsky vianočnej radosti po celej Ukrajine. S jednou zmenou – motívy vločiek a Deda Mráza na vianočných guliach vystriedali siluety tankov a stíhačiek MiG-29. Nechýba ani slávny traktor ťahajúci ruské bojové vozidlo.
Podľa zamestnancov továrne takéto ozdoby dávajú Ukrajincom nádej na víťazstvo. „Musíte veriť, dúfať – a oslobodenie príde, tak ako u más,“ citovala BBC odkaz jedného z pracovníkov ľuďom, ktorí stále žijú pod ruskou okupáciou. Čo to pre Ukrajincov znamená, je asi najviac cítiť v susednej Buči, kde Rusi povraždili stovky ľudí. Mená niektorých z nich sú na pomníku vedľa miestneho kostola sv. Andreja. V ňom ako kňaz slúži otec Andrej. „Žiaľ, pre väčšinu ľudí vo svete je Ukrajina spojená s Ruskom. Vždy nás budú vnímať ako suseda Ruska. Ale myslím, že sme viac susedom Európy. A to, že sme teraz zmenili kalendár, nie je odklon od Ruska. Je to náš návrat do Európy,“ povedal otec Andrej pre BBC.
Rusko však bude stále vedľa Ukrajiny. Redaktor sa preto kňaza opýtal, či bude môcť odpustiť agresorovi, čo urobil jeho vlasti počas nevyprovokovanej invázie. „Boh odpúšťa hriešnikom, ale iba tým, ktorí oľutujú svoje hriechy. Zatiaľ nevidíme, že by sa Rusi pokúšali oľutovať svoje hriechy a chyby, takže je podľa mňa priskoro hovoriť o odpustení,“ odpovedal otec Andrej. Základom je podľa Ukrajincov ukončenie ruskej invázie. To je, žiaľ, v nedohľadne.