Delors bol presvedčený o potrebe zbližovania členských štátov Európskej únie zvlášť preto, že si pamätal na strašné obdobie druhej svetovej vojny. Vtedy prežil obdobie svojho dospievania. „Poznačený vojnou a jej hrôzami bol odhodlaný položiť základy modernej EÚ," napísal server Deutsche Welle.
Delors stelesňoval spolu s nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom a s francúzskym prezidentom Françoisom Mitterrandom ústredných hýbateľov európskej integrácie.
Zomrel architekt modernej Európy Jacques Delors.
Z Paríža do Bruselu
O Delorsovi sa hovorilo, že bol človek s otvorenou mysľou, zdobila ho tolerantnosť. Obrazne povedané ako veriaci katolík dokázal súčasne čítať katechizmus a Marxov Kapitál.
Politický život v Bruseli spoznal v rokoch 1979 – 1981, keď mal mandát europoslanca. Funkcie sa vzdal v máji 1981, pretože prijal ponuku stať sa ministrom financií. V Paríži pobudol tri roky, potom ho čakal návrat na bruselskú pôdu: Mitterrandovi sa podarilo presadiť Delorsa, svojho socialistického kolegu, za nového predsedu Európskej komisie. Túto funkciu vykonával nepretržite v období 1985 – 1995.
Príchod Delorsa na čelo komisie znamenal zásadný posun európskeho projektu. Trvalo mu len polrok a predstavil plán jednotného trhu v EÚ, ktorý začal fungovať od roku 1992. Vďaka tomu sa aj slovenskí občania môžu kdekoľvek v únii bez problémov zamestnať, znamenalo to tiež voľný pohyb tovarov.
Po piatich rokoch ako šéf eurokomisie pripravil dokument na 38 stranách, ktorý viedol väčšinu členských štátov únie k zavedeniu eura, čo sa stalo realitou v rok 2009 aj na Slovensku.
Foto: GRAPHIC NEWS
Hlavným odporcom bola Margaret Thatcherová
Delors mal oporu pre svoje plány medzi lídrami dvoch z troch najvplyvnejších členských krajín EÚ. Drukovali mu Kohl v Nemecku a Mitterrand vo Francúzsku, naopak, britská premiérka Margaret Thatcherová odmietala jeho vízie. Tí, čo Delorsa kritizovali, tvrdili, že je symbolom neprípustného zasahovania Bruselu do záležitostí národných štátov.
Foto: SITA/AP, Bob Dear
Kenneth Clarke, ktorý vo vláde železnej lady zastával viacero postov, pre stanicu BBC priznal nevraživosť medzi svojou šéfkou a architektom novodobej Európy: „Bola pravda, že Delors a Thatherová sa vzájomne nemali radi, jeden druhého nenávideli pre osobné a politické dôvody."
Thatcherová podozrievala Delorsa, že v pozadí jeho projektov je vytvorenie politickej únie, čo jej bolo absolútne proti srsti. Ďalšia príčina ich rozbrojov spočívala v tom, že kým on bol socialista, ona patrila do tvrdého pravicového krídla.
Medzi zásluhy Delorsa treba zaradiť nielen jednotný trh a euro, ale ešte aj to, čo spríjemňuje život mladým Európanom. Je to program Erasmu, ktorý z rozpočtu EÚ veľkoryso umožňuje organizovať obľúbené výmenné pobyty študentov na univerzitách. Tento program vstúpil do praxe v roku 1987.
Politik, ktorý povedal prekvapujúco nie
Po návrate z Brusel do Paríža mal Delors skvelú príležitosť zotrvať na politickom výslní. Mitterrand sa podľa ústavy už nemohol na jar 1995 tretíkrát uchádzať o funkciu prezidenta, pričom sa predpokladalo, že ho nahradí bývalý šéf eurokomisie. Opak sa stal skutočnosťou.
Televízne interview s Delorosom, v ktorom oznámil, že nemá záujem o Elyzejský palác, patrí k legendárnym rozhovorom v politických dejinách Francúzska. Zrazu pred kamerami zvážnel a povedal nie na otázku, či bude kandidovať v prezidentských voľbách.
Ľavica mala hlavu v smútku, naopak, pravica sa radovala. Delors by totiž podľa prieskumov verejnej mienky porazil ktoréhokoľvek súpera. A to bez ohľadu na to, či by za pravicový tábor kandidoval Jacques Chirac alebo Édouard Balladur. „Delors nechal socialistov v neriešiteľnej situácii len niekoľko týždňov pred voľbami," pripomenuli noviny Le Monde.
Volebný výsledok síce nakoniec nevyznel pre ľavicu zdrvujúco, no do Elyzejského paláca sa nasťahoval Chirac. V druhom kole volieb získal 52,64 % hlasov, jeho vyzývateľa Lionela Jospina podporilo 47,36 % voličov.
Delors v spomínanom rozhovore uviedol tri dôvody, pre ktoré odmietol veľmi nádejnú vidinu Elyzejského paláca. „Čochvíľa budem mať už 70 rokov," poukázal na jednu z príčin. Ďalej povedal, že má obavu, že by sa mu ťažko presadzovali jeho zámery v prípade, že parlamentnú väčšinu by mala pravica. V treťom vysvetlení zdôraznil, že nikdy nebažil po funkciách.
Z verejného života sa však Delors nestiahol. Založil mimovládnu organizáciu s názvom Naša Európa. Pred desiatimi rokmi sa v interview pre Le Monde vrátil k roku 1995: „Občas, áno, ľutujem, že som sa neodvážil kandidovať, možno som urobil chybu."
Verný až do smrti
Delors sa oženil, keď mal 23 rokov. So svojou láskou, ktorá sa volala Marie, zostal až do konca jej života. Jeho manželka zomrela pred tromi rokmi.
Mali dvoch potomkov. Dcéra Martine Aubryová zažila pekné politické úspechy. V období 2008 – 2012 šéfovala Socialistickej strane a od roku 2001 je dokonca až doteraz starostkou mesta Lille. Ich syn Jean-Paul Delors pracoval ako novinár, svoj boj s leukémiou prehral, keď mal iba 29 rokov.