Už prvý rok vojny nedopadol pre Čiernomorskú flotilu nijak slávne. Pred začiatkom konfliktu sa zjavne pripravovala na obojživelnú operáciu proti Odese. Predtým totiž mala sedem veľkých výsadkových lodí, no na začiatku roka 2022 ju posilnili ďalšie tri z Baltskej flotily a tri zo Severnej flotily. Pre silný ukrajinský odpor však bola výsadková operácia považovaná za príliš riskantnú a nikdy k nej nedošlo.
Ako ukrajinský morský kamikadze dron prenikol cez ruskú obranuVýsadkové lode tak boli používané len na prepravu vojenského materiálu do obsadených ukrajinských prístavov v Azovskom mori a na Kryme. Utrpeli pri tom veľké straty. Ako prvá bola 24. marca 2022 raketou Točka-U zničená loď Saratov v okupovanom prístave Berďansk. Ďalšie dve výsadkové lode – Novočerkassk a Cezar Kunikov – boli pri tom poškodené.
Veľkú ranu utrpela Čiernomorská flotila 13. apríla 2022, kedy bola dvomi raketami Neptun zasiahnutá jej vlajková loď. Na krížniku Moskva vypukol požiar a na druhý deň sa potopil. Flotila tiež nedokázala udržať okupovaný Hadí ostrov. Pri pokuse o jeho zásobovanie stratila niekoľko hliadkových člnov a 17. júna 2022 bol dvomi raketami Harpoon potopený remorkér Vasilij Bech.
Tohtoročné neúspechy
Zoznam strát pre minulý rok sa tým však ukončil a ruská flotila si udržala útočný potenciál. Jej lode naďalej ostreľovali ukrajinské mestá strelami s plochou dráhou letu Kalibr. V rovnakom duchu sa niesla aj prvá polovica tohto roka. Potom však prišla séria úderov, z ktorých sa Čiernomorská flotila už nespamätala. Ukrajina začala používať vo veľkom počte námorné drony vlastnej výroby a tiež západné strely s plochou dráhou letu Storm Shadow / Scalp EG. Spolu s údermi na protivzdušnú obranu Krymu to spôsobilo vyhnanie ruských lodí zo západnej časti Čierneho mora.
Najprv Ukrajinci ohlásili niekoľko zásahov ruských lodí námornými dronmi, pre ktoré však neboli definitívne dôkazy. Až 4. augusta bolo potvrdené poškodenie výsadkovej lode Olenegorskyj Gornjak. Zásah námorného dronu jej spôsobil veľkú dieru v trupe na úrovni strojovne a Rusi ju s veľkým náklonom museli odvliecť do prístavu Novorossijsk na opravu. Horšie dopadla výsadková loď Minsk a ponorka Rostov na Done, ktoré boli 12. septembra zasiahnuté strelami Storm Shadow v suchom doku v prístave Sevastopoľ. Obe plavidlá boli zdevastované natoľko, že ich oprava by bola ekonomicky nevýhodná.
Ukrajina 22. septembra zasiahla strelami Storm Shadow aj štáb Čiernomorskej flotily. Budova v meste Sevastopoľ bola úplne zničená a pre Rusov to bola posledná kvapka. Všetky významnejšie lode presunuli viac na východ. Ukázalo sa však, že na Kryme nie sú v bezpečí nikde. V prístave Kerč bola 4. novembra zničená raketová korveta Askold. Opäť ju majú na svedomí strely Storm Shadow. Tie sa 26. decembra postarali aj o zničenie výsadkovej lode Novočerkassk v prístave Feodosija.
Pri tejto poslednej strate sa na chvíľu pristavíme. Koniec Novočerkasska bol zachytený na viacerých fotkách a videách a tak možno relatívne dobre popísať, čo sa stalo. Po zásahu strelami Storm Shadow začala loď horieť a následne došlo k obrovskej explózii. Nevedno presne, čo prevážala, ale podľa posledných správ to boli delostrelecké granáty a rakety do raketometov. Každopádne, jej výbušný náklad najväčšou mierou prispel k zániku plavidla. Jej vrak klesol na dno a nad hladinou ostali trčať len zhorené zvyšky kapitánskeho mostíka, zlomený stožiar a pokrútený komín. Trosky lode rozmetalo v okruhu 700 metrov a obyvatelia ich dodnes nachádzajú vo dvoroch a na uliciach. Následkom výbuchu sa oproti Novočerkassku potopila aj stará cvičná loď UTS-150 prestavaná z bývalej mínolovky triedy T43 z 50. rokov minulého storočia.
Ako funguje ruská propaganda
Na prípade Novočerkasska pekne vidieť fungovanie ruskej propagandy, ktorá zahlcuje informačný priestor desiatkami rôznych verzií v snahe rozriediť a spochybniť pravdu. Oficiálne bola loď len mierne poškodená a zahynul jeden človek. Neoficiálne ruské zdroje hovoria o 23 zranených a 33 nezvestných, ktorí zrejme zostali v zhorenom a potopenom vraku. Aj v prípade krížnika Moskva Rusko odmieta priznať straty a chýbajúcich členov posádky označilo za nezvestných. Ich príbuzní tak nemajú nárok na kompenzácie. Jeden nezvestný námorník z Moskvy dostal dokonca opätovný povolávací rozkaz a keď sa (vcelku pochopiteľne) nedostavil, začali ho stíhať za dezerciu.
V prípade Novočerkasska Rusko potvrdilo, že na loď útočili ukrajinské lietadlá Su-24 so strelami s plochou dráhou letu. Odhliadnuc od toho, že ukrajinské Su-24 boli podľa Kremľa už viackrát všetky zlikvidované, Ruskí propagandisti teraz uviedli, že útočiace stroje boli nad prístavom zostrelené a tá obrovská explózia na videu zachytáva ich zničenie. Je to detinská výhovorka, pretože strely s plochou dráhou letu sa vypúšťajú stovky kilometrov od cieľa. Ukrajinské Su-24 sa pri útoku nepotrebovali pohybovať ani nad Krymom, a už vôbec nemali dôvod letieť do tesnej blízkosti plavidla.
Stratu lode sa Rusi snažili bagatelizovať aj tým, že bola aj tak vyradená a nepoužívaná. Na viacerých satelitných záberoch z minulosti Novočerkassk naozaj kotví stále na tom istom mieste. Sú však aj zábery, na ktorých chýba – očividne bol práve vyzdvihnúť nejaký náklad. Jeden taký pochádza z 18. októbra. Tvrdenie, že loď nebola používaná, tak neobstojí.
Ďalšie tvrdenie zas bagatelizuje ukrajinský úspech tým, že Feodosija je civilný prístav, ktorý nemá žiadnu obranu. Okrem toho, že je to v priamom rozpore s predchádzajúcim tvrdením o zostrelení útočiacich Su-24, ani táto verzia vo svetle dôkazov neobstojí. Na satelitnej snímke z 2. októbra je vo Feodosii vidno 16 lodí, z toho dve mínolovky triedy Alexandrit, hliadkovú loď Projekt 22160, korvetu triedy Bujan-M a korvetu triedy Tarantul III. Spolu s Novočerkasskom a cvičnou loďou UTS-150 je to nejak podozrivo veľa vojenských lodí na „mierumilovný civilný“ prístav.
Objavili sa aj tvrdenia, že žiadnu loď Ukrajinci vo Feodosii nepotopili a video jej výbuchu je falošné. Vychádzali z toho, že na prvých záberoch nebolo zvyšky Novočerkasska dobre vidno a budovy a žeriavy na móle vyzerali nedotknuto. Ďalšie snímky však odhalili, že aj betónové mólo bolo vážne poškodené a zrejme práve ono odklonilo energiu výbuchu od budov a žeriavov. Vrak lode je dobre vidieť aj na následných satelitných fotografiách.
Čo bude ďalej?
Čiernomorská flotila nedokázala v druhej polovici roka zabrániť obnoveniu vývozu obilia z ukrajinských prístavov. Naopak, musela sa stiahnuť viac na východ. Od septembra tiež nevypustila žiadnu strelu Kalibr. Tie neboli použité ani pri dnešnom veľkom vzdušnom útoku na ukrajinské mestá, pri ktorom Rusko inak vypustilo všetko, čo má vo svojom arzenáli. To sa nedá nazvať inak ako strategická porážka Čiernomorskej flotily. Otázkou je, ako k tomu Rusko pristúpi v roku 2024. Kremeľ sa s takýmto stavom určite nezmieri.
Základom je postarať sa o bezpečnosť flotily. Keďže už nielen Sevastopoľ, ale aj zvyšok Krymu je v dosahu ukrajinských zbraní, do úvahy prichádzajú len dva prístavy. Novorossijsk, ktorý bol pre potreby vojnovej flotily prispôsobený v roku 2012 a Očamčira v Abcházsku. Tento región je medzinárodne uznávaný ako súčasť Gruzínska, z toho si ale Kremeľ ťažkú hlavu nerobí. V prístave v Očamčire práve prebiehajú potrebné úpravy. Flotila sa tak stiahne čo najďalej na východ. Dá sa očakávať, že ako aj v posledných dvoch mesiacoch tohto roka, bude odtiaľ vyrážať na hliadkové plavby ku Krymu, ale ďalej sa neodváži. Sevastopoľ ako trvalá základňa ostane neudržateľný.
V posilnenie veľkými loďami Čiernomorská flotila dúfať nemôže. Turecko totiž na základe medzinárodnej dohody z Montreaux púšťa cez úžinu Bospor len tie vojnové lode, ktoré mali v Čiernom mori domovskú základňu ešte pred vypuknutím konfliktu. Rusko však začalo tiež budovať flotilu námorných dronov. Jedinými cieľmi, proti ktorým ich môže použiť, sú civilné nákladné lode smerujúce do ukrajinských prístavov. Kremeľ určite pozorne sleduje, ako jemenskí povstalci Húsiovia s podporou Iránu útočia dronmi a raketami na civilnú nákladnú dopravu v Červenom mori. A vlažná medzinárodná reakcia na tieto útoky neveští pre rok 2024 v Čiernom mori nič dobrého. Niečo naznačil aj dnešný rozsiahly ruský vzdušný útok. Kým Ukrajina likviduje lode, štáby, muničné sklady a ďalšie vojenské ciele, Rusko si „precízne“ vyberá paneláky, pôrodnicu, nákupné centrum či vchod do metra – čiže samé civilné ciele. Domnievať sa, že nebude útočiť na zahraničné civilné lode by teda bolo naivné.