Rozhlas vysielal z Mníchova, čiže z územia niekdajšieho Západného Nemecka. Stanicu založilo americké ministerstvo zahraničných vecí, fungovať začala v máji 1951. Pôvodne ju financovala CIA, v roku 1972 prevzal jej financovanie Kongres USA prostredníctvom grantu.
Je známe, že v päťdesiatych rokoch pôsobilo v RFE najmenej päť československých agentov komunistického režimu, ktorých sa americkej kontrašpionáži nakoniec podarilo odhaliť. Najznámejším špiónom sa neskôr stal Pavel Minařík, ktorý v roku 1969 nastúpil do zamestnania ako hlásateľ československej sekcie. Komunistickej Štátnej bezpečnosti predložil plán bombového útoku proti sídlu RFE.
Čítajte viac Agent Minařík: Československý James Bond alebo babrák?
Dosiaľ neznáme informácie obsahuje tajná správa CIA vypracovaná 7. februára 1968. Vypracovali ju v súvislosti s možnými rizikami , ktoré mohli predstavovať československí zamestnanci.
Foto: USTRCR.CZ
Potúžený alkoholom, nešťastný v RFE
Totožnosť osôb nie je v správe uvedená, československí pracovníci RFE sú označení podľa abecedy. O zamestnancovi A sa píše, že má problémy s pitím alkoholu. Silno opitý sa dal do reči s dvomi predstaviteľmi československého režimu na filmovom festivale v Oberhausene, ale nebolo jasné, o čom sa rozprávali. Podobne potúžený alkoholom v roku 1966 na návšteve Štokholmu povedal jednému funkcionárovi z Československa, že nie je šťastný v RFE a mohol by pomôcť zlepšiť distribúciu československých filmov na Západe.
Čítajte viac Škandál v Londýne: Slovenka v britskom rozhlase sa živila ako špiónka
Čech alebo Slovák označený ako B bol veľký gambler, ktorý často cestuje za hranice Nemecka a je obklopený mnohými ženami. „Opýtal sa iného československého zamestnanca, čo by urobil, keby mu československý režim ponúkol spoluprácu s Prahou," uviedla CIA s tým, že B bol veľmi spriaznený s kolegom C, ktorý sa spreneveril svojmu poslaniu. „C spáchal v roku 1964 samovraždu po tom, čo sa zistilo, že spolupracoval s režimom." Z týchto viet by sa dalo špekulovať, že B mohol tiež dostať od Prahy ponuku vynášať informácie. (Keďže C bol už po smrti, správa sa ním pochopiteľne už ďalej nezaoberala.)
Podozrivé výhody a vydieraný režimom?
Zamestnanec D bol nápadný tým, že napriek tomu, že pracoval v RFE, členovia jeho rodiny mali podozrivé zvýhodnenia, respektíve s ohľadom na to, že on emigroval a zapojil sa do rozhlasovej protikomunistickej kampane, nijako im tým vo vlasti neublížil: „Jeden z jeho synov pracuje v rozhlase v Prahe na plný úväzok a dcére umožnili opustiť Československu za účelom fingovaného sobáša s Američanom."
O pracovníkovi E sa správa zmieňuje ako o možnom kolaborantovi s nacistami počas druhej svetovej vojny. Podľa CIA to mohlo znamenať, že bol vydierateľný. O osobe F sa uvádza, že jeden bývalý dvojitý agent informoval, že sa zrejme aspoň raz stretla s československým agentom. Ľudia G a H neobsahujú podstatné zmienky.
Zmienka o Nižňanskom
Zamestnanec I bol podozrivý, že raz odovzdal informácie o RFE a o jej redaktoroch protivníkovi. Úzko spolupracoval s J, ktorý po nejakom čase zbehol nazad do Československa. „Mohol byť prepojený s nacistami počas nemeckej okupácie Podkarpatskej Rusi, čím by ho režim mohol nútiť, aby spolupracoval."
Po osobách K a L nasleduje posledné označenie identity s písmenom M (žiaľ, pokračovanie správy sa nezachovalo, o tomto človekovi sú len tri riadky, no v jeho prípade sa dá dovtípiť, o koho ide). „M bol odsúdený na smrť v neprítomnosti v roku 1962 za to, že údajne slúžil Hiterovmu protipartizánskemu oddielu Edelweiss na Slovensku počas druhej svetovej vojny." Osobou M nemohol byť nikto ako Ladislav Nižňanský.
Jeho príbeh je známy: na Západ ho vyslala československá rozviedka, ale vstúpil do služieb CIA ako dvojitý agent. V archíve americkej tajnej služby je viacero materiálov o tom, že v šesťdesiatych rokoch ho podozrievala, že spolupracuje s komunistickým režimom, ale zjavne sa to nepodarilo dokázať. Nižňanský, rodák z obce Lutiše v okrese Žilina, sa v Nemecku postavil pred súd až v septembri 2004. V decembri 2005 ho zbavili obžaloby. Sudca tvrdil, že proti nemu neexistuje dostatok dôkazov, aby ho poslal za mreže. Nižňanský zomrel na konci roku 2011 v Mníchove, kde žil. Mal 94 rokov.