Rozhlas vysielal z Mníchova, čiže z územia niekdajšieho Západného Nemecka. Stanicu založilo americké ministerstvo zahraničných vecí, fungovať začala v máji 1951. Pôvodne ju financovala CIA, v roku 1972 prevzal jej financovanie Kongres USA prostredníctvom grantu.
Je známe, že v päťdesiatych rokoch pôsobilo v RFE najmenej päť československých agentov komunistického režimu, ktorých sa americkej kontrašpionáži nakoniec podarilo odhaliť. Najznámejším špiónom sa neskôr stal Pavel Minařík, ktorý v roku 1969 nastúpil do zamestnania ako hlásateľ československej sekcie. Komunistickej Štátnej bezpečnosti predložil plán bombového útoku proti sídlu RFE.

Dosiaľ neznáme informácie obsahuje tajná správa CIA vypracovaná 7. februára 1968. Vypracovali ju v súvislosti s možnými rizikami , ktoré mohli predstavovať československí zamestnanci.

Potúžený alkoholom, nešťastný v RFE
Totožnosť osôb nie je v správe uvedená, československí pracovníci RFE sú označení podľa abecedy. O zamestnancovi A sa píše, že má problémy s pitím alkoholu. Silno opitý sa dal do reči s dvomi predstaviteľmi československého režimu na filmovom festivale v Oberhausene, ale nebolo jasné, o čom sa rozprávali. Podobne potúžený alkoholom v roku 1966 na návšteve Štokholmu povedal jednému funkcionárovi z Československa, že nie je šťastný v RFE a mohol by pomôcť zlepšiť distribúciu československých filmov na Západe.

Čech alebo Slovák označený ako B bol veľký gambler, ktorý často cestuje za hranice Nemecka a je obklopený mnohými ženami. „Opýtal sa iného československého zamestnanca, čo by urobil, keby mu československý režim ponúkol spoluprácu s Prahou," uviedla CIA s tým, že B bol veľmi spriaznený s kolegom C, ktorý sa spreneveril svojmu poslaniu. „C spáchal v roku 1964 samovraždu po tom, čo sa zistilo, že spolupracoval s režimom." Z týchto viet by sa dalo špekulovať, že B mohol tiež dostať od Prahy ponuku vynášať informácie. (Keďže C bol už po smrti, správa sa ním pochopiteľne už ďalej nezaoberala.)
Podozrivé výhody a vydieraný režimom?
Zamestnanec D bol nápadný tým, že napriek tomu, že pracoval v RFE, členovia jeho rodiny mali podozrivé zvýhodnenia, respektíve s ohľadom na to, že on emigroval a zapojil sa do rozhlasovej protikomunistickej kampane, nijako im tým vo vlasti neublížil: „Jeden z jeho synov pracuje v rozhlase v Prahe na plný úväzok a dcére umožnili opustiť Československu za účelom fingovaného sobáša s Američanom."
O pracovníkovi E sa správa zmieňuje ako o možnom kolaborantovi s nacistami počas druhej svetovej vojny. Podľa CIA to mohlo znamenať, že bol vydierateľný. O osobe F sa uvádza, že jeden bývalý dvojitý agent informoval, že sa zrejme aspoň raz stretla s československým agentom. Ľudia G a H neobsahujú podstatné zmienky.
Zmienka o Nižňanskom
Zamestnanec I bol podozrivý, že raz odovzdal informácie o RFE a o jej redaktoroch protivníkovi. Úzko spolupracoval s J, ktorý po nejakom čase zbehol nazad do Československa. „Mohol byť prepojený s nacistami počas nemeckej okupácie Podkarpatskej Rusi, čím by ho režim mohol nútiť, aby spolupracoval."
Po osobách K a L nasleduje posledné označenie identity s písmenom M (žiaľ, pokračovanie správy sa nezachovalo, o tomto človekovi sú len tri riadky, no v jeho prípade sa dá dovtípiť, o koho ide). „M bol odsúdený na smrť v neprítomnosti v roku 1962 za to, že údajne slúžil Hiterovmu protipartizánskemu oddielu Edelweiss na Slovensku počas druhej svetovej vojny." Osobou M nemohol byť nikto ako Ladislav Nižňanský.
Jeho príbeh je známy: na Západ ho vyslala československá rozviedka, ale vstúpil do služieb CIA ako dvojitý agent. V archíve americkej tajnej služby je viacero materiálov o tom, že v šesťdesiatych rokoch ho podozrievala, že spolupracuje s komunistickým režimom, ale zjavne sa to nepodarilo dokázať. Nižňanský, rodák z obce Lutiše v okrese Žilina, sa v Nemecku postavil pred súd až v septembri 2004. V decembri 2005 ho zbavili obžaloby. Sudca tvrdil, že proti nemu neexistuje dostatok dôkazov, aby ho poslal za mreže. Nižňanský zomrel na konci roku 2011 v Mníchove, kde žil. Mal 94 rokov.