Dokument, ku ktorému získal prístup najpredávanejší nemecký denník Bild, začína ruskou mobilizáciou vo februári tohto roka a končí bezprostrednou hrozbou vojny v lete 2025.
Nemecké ministerstvo obrany scenár odmietlo komentovať, uviedlo ale, že sa venuje analýze rôznych možností vrátane tých, ktoré môžu byť krajne nepravdepodobné.
Podľa nemeckého scenára by Rusko mohlo vo februári začať s novou mobilizáciou, kedy by do armády odviedlo 200-tisíc mužov. Následne by vďaka viaznúcej západnej pomoci Ukrajine zaznamenalo značný úspech v jarnej ofenzíve proti ukrajinským silám. Na vojenský postup by Moskva nadviazala rozsiahlymi kybernetickými útokmi predovšetkým v Pobaltí a tiež provokáciami, ku ktorým by v pobaltských republikách využila ruskú menšinu.
Čítajte viac Nemecký minister obrany exkluzívne pre Pravdu: Putin chce obnoviť Sovietsky zväz v jeho hraniciach
V septembri by potom Rusko využilo spoločné manévre so svojím spojencom Bieloruskom na rozmiestnenie 50-tisíc ruských vojakov na západe Ruska a v Bielorusku. Nemecký scenár počíta s ďalšou eskaláciou, kedy by v októbri Rusko premiestnilo do svojej enklávy Kaliningradu medzi Poľskom a Litvou rakety stredného doletu. Zároveň by v Kaliningrade začalo s masívnou propagandou, kedy by tvrdilo, že krajiny Severoatlantickej aliancie sa pripravujú na inváziu.
Pozornosť Ruska by pritom podľa nemeckého scenára bola zameraná na suwalský priesmyk, čo je strategický pás krajiny pozdĺž poľsko-litovskej hranice, ktorý oddeľuje Bielorusko od ruskej enklávy Kaliningrad. Od decembra by v tejto oblasti mohol vypuknúť umelo vyvolaný pohraničný konflikt s radom mŕtvych. Spor by navyše, ako Bild upozornil, využil možné zložité obdobie po prezidentských voľbách v USA, kedy by sa Spojené štáty mohli ocitnúť bez vedenia.
Nemecký dokument následne predpokladá mimoriadne zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN a rozmiestnenie vojakov NATO v Poľsku a Pobaltí, na čo by Rusko zareagovalo ďalším posilnením svojej vojenskej prítomnosti v regióne.
Aliancia by sa v reakcii rozhodla k odstrašujúcemu opatreniu, ktoré je v dokumente označené ako Deň X, kedy by do Poľska a Pobaltia povolala 300-tisíc vojakov vrátane 30-tisíc nemeckých. Scenár končí 30 dní po Dni X, keď proti sebe stojí vyše pol milióna ruských a aliančných vojakov. Či by Rusko nakoniec ustúpilo, alebo by situácia prerástla vo vojnu, scenár neuvádza.
Príprave na možný konflikt sa venuje viacero štátov NATO a tiež Švédsko, ktoré sa o vstup do aliancie usiluje. V Česku sa podľa náčelníka generálneho štábu českej armády Karola Řehku roky neviedla seriózna diskusia o obrane. V decembri v tejto súvislosti vyhlásil, že vojna s Ruskom síce teraz nie je pravdepodobná, ale nie je ani nepredstaviteľná.
Čítajte viac Favorit na šéfa NATO má tri prekážky: Orbána, ženu a málo peňazí na armádu