Robert Fico vo vzťahu k Ukrajine napodobňuje rétoriku Viktora Orbána. Na rozdiel od maďarského premiéra ale na summitoch Európskej únie nebrzdil rozhodovanie o pomoci Kyjevu. Zostane to tak aj naďalej, alebo dôjde k užšej koordinácii postojov oboch vlád k tejto otázke?
To je ťažké predpovedať. Nechcem veštiť. Isté je, že keď sa začiatkom februára zíde mimoriadny summit Európskej únie, aby rozhodol o finančnej podpore Ukrajine, tak táto otázka vyvstane. Momentálne sa ale zdá, že Viktor Orbán sa nejakým spôsobom dohodol s Európskou komisiou. Čiže nie je isté, že sa táto otázka vyostrí. Pri pohľade z Maďarska ale vidím, že Viktor Orbán má iný manévrovací priestor ako Robert Fico. Ako je známe, v Maďarsku nie je koaličná vláda, ba čo viac, Orbán má v parlamente dvojtretinovú ústavnú väčšinu. Také trestnoprávne problémy, vyšetrovania, aké trápia Fica, Orbán nemá. Orbán sa preto oveľa slobodnejšie môže sústrediť na zahraničnú politiku. Pokiaľ to z Maďarska vidím, tak Fico je sústredený na domácu politiku a tie zmeny, ktoré uskutočňuje rušením špeciálnej prokuratúry, prepúšťaním policajtov a politizovaním polície, bude môcť potichu robiť ďalej, ak na seba nebude v Európskej únii zbytočne upozorňovať. Logika mi našepkáva, že kým doma neskonsoliduje svoju moc, dovtedy nebude robiť zahraničnú politiku Orbánovho typu. Nie je ani isté, či by pre to mal dostatočnú vnútornú podporu vzhľadom na koaličné vládnutie a nadchádzajúce prezidentské voľby. Politicky je to veľmi citlivé obdobie a nevedno, či by si mohol dovoliť to, čo si môže dovoliť Orbán. Navyše to, že Slovensko je súčasťou eurozóny, znamená silnejšiu integráciu smerom k inštitúciám EÚ, čo mu tiež zužuje mantinely.
V druhom polroku bude Maďarsko predsedajúcou krajinou EÚ. Mohlo by to slovenskej vláde nejako prospieť? Mám na mysli napríklad obavy zaznievajúce z Bruselu v súvislosti s Ficovou reformou trestného práva.
Otázky právneho štátu zjavne nebudú prioritou maďarského predsedníctva, čo môže Ficovej vláde určite dobre padnúť. Na druhej strane existuje iniciatíva, aby sa záležitosti týkajúce sa právneho štátu odobrali z rúk maďarského predsedníctva, keďže Maďarsko je podrobované konaniu v tejto oblasti, a išlo by o konflikt záujmov. Nevyzeralo by to dobre, keby niekto bol súčasne hráčom i rozhodcom. Takže nie je jasné, či táto agenda zostane v kompetencii maďarského predsedníctva. Ak nezostane, tak to asi pre Slovensko nebude dobrá správa. Z môjho pohľadu Orbánova vláda má v regióne popri Srbsku jediného blízkeho spojenca v Slovensku. A v EÚ je to iba samotné Slovensko. Čiže v nadchádzajúcom období si tieto dve vlády vzájomne budú pomáhať. Rozdiel je iba v tom, že Fico má teraz doma viac úloh, ktoré musí naliehavo riešiť a až potom sa bude môcť naplno angažovať na medzinárodnej scéne. Navyše ide o rozdielne osobnosti. Viktor Orbán uvažuje strategickejšie, na európskej úrovni je oveľa skúsenejším politikom. Maďarsko má regionálne ambície a je zainteresované v tom, ako sa slovenská domáca politika i regionálna politika budú vyvíjať. Slovensko má zase v prvom rade vnútropolitické problémy a záujmy. Čiže nie je isté, či obe krajiny hrajú na rovnakej úrovni.
Aj Orbán aj Fico sa vyslovili za oživenie aktivít Visegrádskej štvorky, z ktorej sa v posledných rokoch stala takpovediac V2 plus V2. Teraz, keď je v Poľsku nová vláda – je šanca, že sa Orbánovi podarí nahradiť os Budapešť – Varšava osou Budapešť – Bratislava?
Presne to by rád urobil. Čo sa týka aktivizácie V4, bude zaujímavé sledovať, čo sa stane pred najbližším summitom EÚ. V minulosti sa predsedovia vlády krajín V4 pred summitmi zvykli stretávať, aby zladili svoje postoje. Vlani sa ale táto tradícia narušila. Preméri si už pred summitom spolu nesadli. Viktor Orbán začiatkom tohto roka na tlačovej konferencii povedal, že existuje nádej, že pred summitom EÚ začiatkom februára sa uskutoční koordinačné stretnutie premiérov V4. Ja som si ale nie istý, či sa to skutočne podarí. Poliaci majú úplne iné vnútropolitické i zahraničnopolitické smerovanie, a bez nich V4 nebude fungovať. Česi síce veľmi diplomaticky nerozmazávali svoje výhrady, ale nechcelo sa im ani angažovať v tejto spolupráci. Čiže podľa mňa tu vznikne slovensko – maďarská os. Viktor Orbán po strate Poľska veľmi potrebuje slovenského spojenca. Ďalej bude všetko závisieť od toho, aký vznikne pomer síl. Ak napríklad v Rakúsku príde tiež k moci krajná pravica, tak potom tieto tri krajiny budú vedieť užšie spolupracovať, plus je tam aj spomínané Srbsko. Visegrádskej štvorke by som preto v nadchádzajúcom období nepredpovedal žiarivú budúcnosť. Zaniknúť nezanikne, ale niekoľko rokov zrejme prevegetuje v hybernovanom stave.