Turecká stanica NTV s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že turecký parlament bude hlasovať tento týždeň, neposkytla však konkrétny dátum.
Ankara hlasovanie o tejto veci odkladala už viac ako rok, čo narušilo vzťahy s jej západnými spojencami. Turecko totiž dlhodobo obviňuje Švédsko z prílišnej zhovievavosti voči skupinám, ktoré považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť.
Patria k nim predovšetkým sympatizanti zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a členovia siete, ktorú Ankara obviňuje z neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016. Švédsku žiadosť preto dlho blokovala.
Švédsko a Fínsko prejavili záujem vstúpiť do NATO v reakcii na spustenie ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pred takmer dvomi rokmi. Fínsko sa 31. členom Aliancie stalo už vlani v apríli. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan svoje výhrady k členstvu Švédska stiahol na júlovom summite NATO a v októbri prístupový protokol predložil tureckému parlamentu.
Hoci zahraničný výbor tureckého parlamentu schválil žiadosť Štokholmu v decembri, Erdogan proces schvaľovania v parlamente, kde má väčšinu mandátov jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), znova skomplikoval.
Uviedol, že ratifikácia švédskej žiadosti bude závisieť od toho, či Kongres USA schváli žiadosť Ankary o nákup stíhačiek F-16. Ďalšou podmienkou bolo zrušenie zbrojných embárg voči Turecku zo strany Kanady a ďalších členov NATO.
Vstup Švédska do NATO okrem Turecka stále ešte neratifikovalo ani Maďarsko. Jeho vláda to v novembri zdôvodnila klamstvami šírenými švédskymi politikmi o stave demokracie v Maďarsku.