Zakázať stranu alebo jej zobrať peniaze? Nemecko rieši, ako potrestať extrémistickú AfD

Vláda v Berlíne stojí pred ťažkou voľbou, ako naloží s pravicovo-extrémistickou stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD). Do úvahy prichádzajú tri možnosti - požiadať ústavný súd o zákaz tohto politického subjektu, odstrihnúť ho od štátnych dotácií alebo ďalej vyčkávať. Koalícia je však pod tlakom. Len cez víkend demonštrovalo proti AfD v desiatkach miest vyše 1,4 milióna ľudí a protesty majú pokračovať.

23.01.2024 06:00
debata (29)
Na protestoch proti AfD sa cez víkend... Foto: TASR/AP, Moritz Frankenberg
protesty v Nemecku, AfD Na protestoch proti AfD sa cez víkend zúčastnilo vyše 1,4 milióna ľudí v desiatkach miest po celom Nemecku. Výnimkou nebol ani Hannover (na snímke).

Zatiaľ sa zdá, že pre vládne strany – sociálnych demokratov (SPD), Zelených a slobodných demokratov (FDP) – by bolo schodnejšou cestou potrestať AfD finančne – stopnúť jej štátne peniaze. Obávajú sa, že by so žiadosťou o zákaz nepochodili a obľuba AfD by ešte stúpla.

Šéf frakcie SPD v spolkovom sneme Johannes Fechner pre denník Handelsblatt zdôraznil, že proces odstavenia politického subjektu od financovania je v ústave preto, lebo ide o „dôležitý prvok bojaschopného štátu, ako výrazne znížiť štátne prostriedky pre protiústavné strany“.

Extrémizmus / AfD / Protest / Demoštrácia / Čítajte viac Nemci vyšli do ulíc povedať nie AfD. Víkendových protestov sa zúčastnilo 1,4 milióna ľudí, mníchovský pre preľudnenosť zrušili

Opozícia je však k zámeru skeptická. Podľa Thorstena Freia z Kresťanskode­mokratickej strany (CDU) si totiž aj odňatie štátnych zdrojov pre AfD vyžaduje, aby ústavný súd stranu najprv vyhlásil za protiústavnú, čo je podobná otázka, ako keby žiadali jej zákaz.

„Koalícia by preto mala dôkladne zvážiť, či jej nápady nehrajú do kariet AfD a neprispejú k ďalšej mobilizácii extrémistov,“ uviedol pre Handelsblatt.

Vláda teraz s napätím čaká na výrok ústavného súdu, ktorý by mal dnes rozhodnúť o podobnom prípade – zastavení štátnych dotácií pre pravicovo-extrémistickú Národnodemokratickú stranu Nemecka (NPD).

„Potom budeme lepšie vedieť o konkrétnych prekážkach takého procesu,“ vysvetlil Fechner.

Masové protesty proti krajne pravicovej AfD

Organizátori ohlásili od piatka do nedele protestné akcie na približne 100 miestach po celom Nemecku.

Fotogaléria
Ľudia počas protestu proti krajne pravicovej...
Ľudia počas protestu proti krajne pravicovej...
+6Ľudia počas protestu proti krajne pravicovej...

Obavy z mučeníctva

To, že si koaličné strany netrúfajú požiadať priamo o zákaz AfD, má svoje dôvody. Podobných pokusov – aj keď s inými politickými subjektmi – bolo už v minulosti viac, a nie vždy sa vydarili.

Zo štyroch žiadostí ústavný súd odobril iba dve – v októbri 1952 rozpustil neonacistickú Socialistickú ríšsku stranu (SRP) a v auguste 1956 Komunistickú stranu Nemecka (KPD).

Dva zvyšné pokusy o zakázanie NPD zlyhali. V roku 2003 ústavný súd konanie zastavil a v januári 2017 síce uznal, že NPD je protiústavná strana, ale keďže v politike vtedy nezohrávala veľkú úlohu, jej zákaz podľa súdu nebol nutný.

Ľudia počas protestu proti krajne pravicovej... Foto: SITA/AP, Michael Probst
Extrémizmus / AfD / 1933 / Ľudia počas protestu proti krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) a pravicovému extrémizmu vo Frankfurte 20. januára. "Už nikdy rok 1933," hlása transparent. V januári toho roka sa dostal v Nemecku k moci Adolf Hitler.

Viacerí politici varujú, že kritériá ústavného súdu sú nastavené veľmi vysoko, a ak by žiadosť o zákaz AfD neschválil, členovia strany by sa prezentovali ako „mučeníci“ a „obete“, čo by viedlo len k ďalšiemu nárastu ich popularity.

„Keby proces na ústavnom súde stroskotal, bolo by to pre stranu obrovské PR víťazstvo,“ upozornil v rozhovore pre noviny Welt am Sonntag minister spravodlivosti Marco Buschmann (FDP).

Niektorí predstavitelia SPD zase oponujú, že kým NPD bola bezvýznamná strana, a preto ju súd nechal tak, AfD je naozaj hrozbou, lebo má mohutnú voličskú základňu. „AfD je silná, predstavuje nebezpečenstvo pre demokraciu,“ povedala pre týždenník Spiegel Petra Köpping.

Lýdia Kokavcová Čítajte viac Hľadá sa recept na migráciu. Zn.: Už desiatky rokov

Ako pripomenul portál Taz.de, žiadosť o zákaz strany môže na ústavný súd v Karlsruhe podať spolkový snem, spolková rada alebo spolková vláda.

V Bundestagu by stačilo, keby o to požiadalo aspoň päť percent poslancov, teda 37. Podľa Taz.de by to už teraz bolo možné, pretože s takým riešením súhlasí minimálne 49 poslancov. Nikto z nich sa však zatiaľ iniciatívy neujal.

Tajné stretnutie extrémistov

O tom, či by AfD mali zakázať, sa diskutuje dlhší čas, no v posledných dňoch je otázka ešte naliehavejšia. Investigatívne centrum Correctiv totiž pred dvoma týždňami informovalo o tajnom stretnutí vysokopostavených politikov AfD, neonacistov, niektorých vplyvných podnikateľov, ale aj dvoch členov CDU, ktoré sa konalo ešte 25. novembra minulého roka v Postupime.

Účastníci tam vyslovili obavy, či nemecký národ zaplavený cudzincami vôbec prežije, a ako záchranu predstavili plán takzvanej remigrácie. Ide vlastne o nútené vysťahovanie nepohodlných imigrantov, žiadateľov o azyl aj „štátnych občanov, ktorí sa neasimilovali“. Za tým účelom by sa podľa nich mali upraviť zákony a vyvíjať tlak na cudzincov.

Demonštranti na proteste proti AfD v uliciach... Foto: SITA/AP, Jacob Schroeter
Extrémizmus / AfD / Protest / Demoštrácia / Demonštranti na proteste proti AfD v uliciach Erfurtu 20. januára.

Jedným z ponúkaných riešení je, aby imigrantov z Nemecka deportovali do nového štátu, ktorý by vznikol v severnej Afrike. Autori plánu priznali, že aby sa mohol uskutočniť, musia pravicové sily najprv vyhrať voľby a vďaka propagande, influencerom, rôznym projektom a ďalším aktivitám zmeniť „názorovú klímu“ v krajine.

Prítomní zástupcovia AfD voči predloženému konceptu vôbec nenamietali. Naopak, vyhlásili, že postupujú v jeho duchu a dokonca pridali niekoľko vlastných nápadov. Keď sa o utajenom stretnutí dozvedela verejnosť, vyvolalo to veľké pobúrenie a masové demonštrácie.

Marian Repa aktual Čítajte viac Fantazírovanie o remigrácii

Popularita AfD je pritom vysoká. V niektorých spolkových krajinách na východe (na bývalom území Nemeckej demokratickej republiky) ju podporuje až 30 percent voličov, čo tam z nej robí najväčšiu politickú silu.

Bodovala by však i na celoštátnej úrovni. Podľa posledného prieskumu je s 22 percentami druhou najsilnejšou stranou v Nemecku, hneď za úniou CDU/CSU, ktorú by volilo 30 percent opýtaných.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #neonacizmus #Alternatíva pre Nemecko #AfD #pravicový extrémizmus #nemecká politika #pravicoví extrémisti