Foto: TASR/AP, Moritz Frankenberg
Zatiaľ sa zdá, že pre vládne strany – sociálnych demokratov (SPD), Zelených a slobodných demokratov (FDP) – by bolo schodnejšou cestou potrestať AfD finančne – stopnúť jej štátne peniaze. Obávajú sa, že by so žiadosťou o zákaz nepochodili a obľuba AfD by ešte stúpla.
Šéf frakcie SPD v spolkovom sneme Johannes Fechner pre denník Handelsblatt zdôraznil, že proces odstavenia politického subjektu od financovania je v ústave preto, lebo ide o „dôležitý prvok bojaschopného štátu, ako výrazne znížiť štátne prostriedky pre protiústavné strany“.
Čítajte viac Nemci vyšli do ulíc povedať nie AfD. Víkendových protestov sa zúčastnilo 1,4 milióna ľudí, mníchovský pre preľudnenosť zrušili
Opozícia je však k zámeru skeptická. Podľa Thorstena Freia z Kresťanskodemokratickej strany (CDU) si totiž aj odňatie štátnych zdrojov pre AfD vyžaduje, aby ústavný súd stranu najprv vyhlásil za protiústavnú, čo je podobná otázka, ako keby žiadali jej zákaz.
„Koalícia by preto mala dôkladne zvážiť, či jej nápady nehrajú do kariet AfD a neprispejú k ďalšej mobilizácii extrémistov,“ uviedol pre Handelsblatt.
Vláda teraz s napätím čaká na výrok ústavného súdu, ktorý by mal dnes rozhodnúť o podobnom prípade – zastavení štátnych dotácií pre pravicovo-extrémistickú Národnodemokratickú stranu Nemecka (NPD).
„Potom budeme lepšie vedieť o konkrétnych prekážkach takého procesu,“ vysvetlil Fechner.
Organizátori ohlásili od piatka do nedele protestné akcie na približne 100 miestach po celom Nemecku.
Obavy z mučeníctva
To, že si koaličné strany netrúfajú požiadať priamo o zákaz AfD, má svoje dôvody. Podobných pokusov – aj keď s inými politickými subjektmi – bolo už v minulosti viac, a nie vždy sa vydarili.
Zo štyroch žiadostí ústavný súd odobril iba dve – v októbri 1952 rozpustil neonacistickú Socialistickú ríšsku stranu (SRP) a v auguste 1956 Komunistickú stranu Nemecka (KPD).
Dva zvyšné pokusy o zakázanie NPD zlyhali. V roku 2003 ústavný súd konanie zastavil a v januári 2017 síce uznal, že NPD je protiústavná strana, ale keďže v politike vtedy nezohrávala veľkú úlohu, jej zákaz podľa súdu nebol nutný.
Foto: SITA/AP, Michael Probst
Viacerí politici varujú, že kritériá ústavného súdu sú nastavené veľmi vysoko, a ak by žiadosť o zákaz AfD neschválil, členovia strany by sa prezentovali ako „mučeníci“ a „obete“, čo by viedlo len k ďalšiemu nárastu ich popularity.
„Keby proces na ústavnom súde stroskotal, bolo by to pre stranu obrovské PR víťazstvo,“ upozornil v rozhovore pre noviny Welt am Sonntag minister spravodlivosti Marco Buschmann (FDP).
Niektorí predstavitelia SPD zase oponujú, že kým NPD bola bezvýznamná strana, a preto ju súd nechal tak, AfD je naozaj hrozbou, lebo má mohutnú voličskú základňu. „AfD je silná, predstavuje nebezpečenstvo pre demokraciu,“ povedala pre týždenník Spiegel Petra Köpping.
Čítajte viac Hľadá sa recept na migráciu. Zn.: Už desiatky rokov
Ako pripomenul portál Taz.de, žiadosť o zákaz strany môže na ústavný súd v Karlsruhe podať spolkový snem, spolková rada alebo spolková vláda.
V Bundestagu by stačilo, keby o to požiadalo aspoň päť percent poslancov, teda 37. Podľa Taz.de by to už teraz bolo možné, pretože s takým riešením súhlasí minimálne 49 poslancov. Nikto z nich sa však zatiaľ iniciatívy neujal.
Tajné stretnutie extrémistov
O tom, či by AfD mali zakázať, sa diskutuje dlhší čas, no v posledných dňoch je otázka ešte naliehavejšia. Investigatívne centrum Correctiv totiž pred dvoma týždňami informovalo o tajnom stretnutí vysokopostavených politikov AfD, neonacistov, niektorých vplyvných podnikateľov, ale aj dvoch členov CDU, ktoré sa konalo ešte 25. novembra minulého roka v Postupime.
Účastníci tam vyslovili obavy, či nemecký národ zaplavený cudzincami vôbec prežije, a ako záchranu predstavili plán takzvanej remigrácie. Ide vlastne o nútené vysťahovanie nepohodlných imigrantov, žiadateľov o azyl aj „štátnych občanov, ktorí sa neasimilovali“. Za tým účelom by sa podľa nich mali upraviť zákony a vyvíjať tlak na cudzincov.
Foto: SITA/AP, Jacob Schroeter
Jedným z ponúkaných riešení je, aby imigrantov z Nemecka deportovali do nového štátu, ktorý by vznikol v severnej Afrike. Autori plánu priznali, že aby sa mohol uskutočniť, musia pravicové sily najprv vyhrať voľby a vďaka propagande, influencerom, rôznym projektom a ďalším aktivitám zmeniť „názorovú klímu“ v krajine.
Prítomní zástupcovia AfD voči predloženému konceptu vôbec nenamietali. Naopak, vyhlásili, že postupujú v jeho duchu a dokonca pridali niekoľko vlastných nápadov. Keď sa o utajenom stretnutí dozvedela verejnosť, vyvolalo to veľké pobúrenie a masové demonštrácie.
Čítajte viac Fantazírovanie o remigrácii
Popularita AfD je pritom vysoká. V niektorých spolkových krajinách na východe (na bývalom území Nemeckej demokratickej republiky) ju podporuje až 30 percent voličov, čo tam z nej robí najväčšiu politickú silu.
Bodovala by však i na celoštátnej úrovni. Podľa posledného prieskumu je s 22 percentami druhou najsilnejšou stranou v Nemecku, hneď za úniou CDU/CSU, ktorú by volilo 30 percent opýtaných.