Pellegrini sa presunul do Bruselu popoludní z Poľska, kde navštívil koncentračné tábory Auschwitz a Birkenau. V metropole Belgicka ho už podvečer privítala šéfka europarlamentu Roberta Metsolová.
Šéf Národnej rady (NR) SR po stretnutí tête-à-tête uviedol, že sa zhovárali aj o nadchádzajúcich eurovoľbách. Slovensko sa dlhodobo nachádza na chvoste rebríčka volebnej účasti, hoci už 20 rokov je súčasťou Európskej únie (EÚ). Namotivovať ľudí prísť si zvoliť zástupcov v europarlamente by podľa neho mohli práve oslavy „dvadsaťročnice“ v EÚ. Vláda má na to vyčlenené prostriedky.
„Informoval som pani predsedníčku EP, že situácia aj na Slovensku, aj v niektorých ďalších krajinách, vo vzťahu k európskych inštitúciám začína byť napätejšia a pravdepodobne sa budú hlásiť o slovo aj politické sily, ktoré sú viac kritické vo vzťahu k EÚ,“ priblížil po stretnutí s Metsolovou.
Záujem o európske voľby podľa neho nenarastie, ak sa nebude dostatočne rozprávať o členstve Slovenska v EÚ a o tom, čo sme vďaka únii dosiahli. Ak má krajina dobré zastúpenie na pôde EP, tak dokáže byť podľa neho súčasťou vážnych diskusií. „Budeme robiť všetko preto, aby sme zvýšili účasť vo voľbách,“ deklaroval.
Pellegrini sa domnieva, že po dobrom výsledku sociálnych demokratov v eurovoľbách na Slovensku prehodnotia svoj postoj dočasného suspendovania Hlasu v Strane európskych socialistov. Podľa Pellegriniho v rámci EP budú musieť zvážiť, či im nestojí za to mať navyše šesť alebo sedem europoslancov.
Rozhovor so šéfkou EP označil za konštruktívny. Dostali sa aj k témam ako je vojenská pomoc Ukrajine či novela Trestného zákona, pre ktorú sa na Slovensku každý týždeň konajú opozičné protesty s účasťou v desiatkach tisíc ľudí.
Ukrajine darujeme sanitky, komerčné kontrakty pokračujú
Metsolovej povedal, že Slovensko bude východnému susedovi aj naďalej poskytovať humanitárnu aj technickú pomoc, vrátane odmínovacích zariadení. Spomenul tiež, že ministerstvo zdravotníctva, ktoré má pod palcom Hlas, rozhodlo, že Ukrajine daruje sanitky.
„Potvrdil som, že Slovensko nezastaví kontrakty, ktoré sú privátneho charakteru, kde sa dokonca aj pološtátom vlastnených zbrojovkách vyrába munícia, ktorá na základe bežných obchodných kontraktov, sa ďalej predáva a je používaná nielen vo vojenskom konflikte na Ukrajine, ale aj inde,“ uviedol šéf parlamentu s tým, že v pláne nie je ani zrušiť opravovňu ukrajinskej techniky na východe Slovenska.
„Deklaroval som ešte raz, že Slovensko nepošle už z vlastných zásob na Ukrajinu žiadne zbraňové systémy, pretože už žiadne k dispozícii nemá. Toto treba brať ako fakt,“ zdôraznil Pellegrini s tým, že nejde o otáčanie sa Ukrajine chrbtom.
Koncom januára bude Európska Rada rokovať o 50-miliardovom balíku pomoci Ukrajine. Podľa Pellegriniho sa o postoji Slovenska v rámci koalície ešte nezhovárali. Rovnako ako iné krajiny si však budeme klásť podmienky, aby sa financie „nerozptýli bez kontroly“ na Ukrajine a neskončili v rukách špekulantov. Súčasťou balíka peňazí by mohli byť aj financie na zlepšenie infraštruktúry na východe Slovenska vrátane predĺženia diaľnice od Michaloviec po Vyšné Nemecké alebo na vylepšenie prekladiska v Čiernej nad Tisou.
Pri rušení špeciálnej prokuratúry koalícia neustúpi
Predmetom debaty s Metsolovou bola aj rezolúcia, ktorú minulý týždeň v Štrasburgu schválilo takmer 500 europoslancov. Vyjadrili v nej obavy spojené so schválením novely Trestného zákona, ktorú presadzuje štvrtá vláda Roberta Fica. V rezolúcii sú podľa Pellegriniho veci, ktoré môžu byť predmetom diskusie medzi národným parlamentom, vládou a európskym parlamentom, no na druhej strane obsahuje záležitosti vnútropolitického charakteru, vrátane delenia verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska, či postoja premiéra k niektorým slovenským médiám.
„Je tam kopec balastu, ktorý ukazuje tendenčnosť rezolúcie,“ podotkol. Metsolovú uistil, že vláda aj minister spravodlivosti budú viesť dialóg aj s orgánmi EP aj s Európskej komisie. Slovensko by mali podľa neho súdiť až keď bude známe definitívne znenie novely. Čo sa týka špeciálnej prokuratúry, zhrnul, že tak ako politicky vznikla, aj politicky zanikne.
Zmeny v novele Trestného zákona nebudú podľa neho podmienené príkazom z Bruselu. Zopakoval, že v rámci koalície na „nejakých zmenách“ bude trvať. Smer, Hlas a SNS sa však nechystá ustúpiť ani pod vplyvom domáceho či európskeho tlaku.
„Nemáme dôvod ten zákon sťahovať z rokovania. Nežiada to od nás ani rezolúcia ani EP,“ podotkol s tým, že zákon je súčasťou programového vyhlásenia vlády aj programov koaličných strán. Slovensku podľa neho nehrozí žiadne pozastavenie eurofondov ani Plánu obnovy.
„Slovensko neporušuje žiadne zásady právneho štátu,“ uviedol s tým, že to nie je možné porovnávať so situáciu v Maďarsku či Poľsku. Predkladatelia rezolúcie – slovenskí opoziční europoslanci – chcú podľa neho len trestať krajinu, aby ju pripravili o miliardy. Slovensko podľa Pellegriniho nijako nevybočilo z hlavnej línie a jednoty Európskej únie.
Vyzdvihol Slovákov, ktorí ušli z Osvienčimu
Predseda parlamentu navštívil v rámci viacdňovej zahraničnej cesty v utorok poľské koncentračné tábory Auschwitz aj Birkenau, kde vyzdvihol dvojicu Slovákov Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ktorým sa podarilo ujsť a podali do sveta správu o nacistickom vyvražďovaní.
„Mali by sme o tom hovoriť a mali by sme sem vodiť všetkých ľudí, starších, strednú generáciu, mladých, aby sme si uvedomili, aké hrôzy dokáže človek napáchať. Aké hrôzy dokáže napáchať ideológia, ktorá sa zvráti a zvrhne,“ povedal Pellegrini.
Poukázal najmä na ideológiu, ktorá sa najprv spoločnosti prezentuje vzletnými myšlienkami či hodnotami. „Ak elity, ľudia a všetci zodpovední to nepribrzdia v tom reálnom zárodku, tak hrozí, že sa to môže znovu niekedy vrátiť,“ upozornil predseda NR SR.
Spoločne s predstaviteľmi 27 krajín si Pellegrini uctil pamiatku obetí holokaustu. V najväčšom nacistickom tábore smrti v okupovanom Poľsku – Osvienčime – zomrelo 1,3 milióna nevinných ľudí. Počas druhej svetovej vojny tam deportovali Židov, Rómov, ale aj sovietskych zajatcov. Svoje nehumánne experimenty tam robil aj Josef Mengele.
Pellegrini na Facebooku uviedol, že koncentračné tábory pri Osvienčime navštívil na pozvanie Európskej židovskej asociácie. Na návštevu Bruselu prišiel štyri dni od oficiálneho ohlásenia prezidentskej kandidatúry a necelý týždeň od kedy takmer 500 europoslancov schválilo rezolúciu k novele Trestného zákona a rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry.
Čítajte viac Musk kritizovaný kvôli antisemitizmu v reakcii navštívil bývalý koncentračný tábor pri Osvienčime