Tureckí poslanci hlasovali v prospech švédskeho členstva v pomere hlasov 287 ku 55. K ratifikácii došlo po viac ako ročnom odklade zo strany Ankary, čo narušilo vzťahy s jej západnými spojencami. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan by mal dokument podľa očakávaní podpísať v najbližších dňoch.
Poslednou krajinou, ktorá blokuje vstup Švédska do Aliancie, tak ostalo Maďarsko. Jeho vláda to v novembri zdôvodnila klamstvami šírenými švédskymi politikmi o stave demokracie v Maďarsku.
Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok pozval svojho švédskeho náprotivka Ulfa Kristerssona na rokovania v súvislosti s predmetnou záležitosťou, švédska diplomacia však uviedla, že v tomto momente nevidí význam takéhoto stretnutia.
Švédsko a Fínsko prejavili záujem vstúpiť do NATO v reakcii na spustenie ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pred takmer dvomi rokmi. Fínsko sa stalo 31. členom Aliancie už vlani v apríli.
Turecko dlhodobo obviňovalo Štokholm z prílišnej zhovievavosti voči skupinám, ktoré považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť. Patria k nim predovšetkým sympatizanti zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a členovia siete, ktorú Ankara obviňuje z neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016. Švédsku žiadosť preto dlho blokovala.
Švédsko reagovalo sprísnením protiteroristickej legislatívy a prijatím ďalších bezpečnostných opatrení, ktoré požadovalo Turecko. Erdogan svoje výhrady k členstvu Švédska stiahol na júlovom summite NATO a v októbri prístupový protokol predložil tureckému parlamentu.
Proces schvaľovania však neskôr skomplikoval tým, že ratifikáciu švédskej žiadosti podmienil schválením žiadosti Ankary o nákup stíhačiek F-16 Kongresom USA. Ďalšou podmienkou bolo zrušenie zbrojných embárg voči Turecku zo strany Kanady a ďalších členov NATO.
Turecký opozičný poslanec Cengiz Čandar počas utorkovej rozpravy k ratifikácii vstupu Švédska do NATO vyhlásil, že tureckí predstavitelia počas tohto zdĺhavého procesu „vydierali“ svojich západných partnerov.