Mierová konferencia v Paríži sa začala 18. januára 1919 s cieľom definitívne ukončiť prvú svetovú vojnu a pripraviť mierovú zmluvu s Nemeckom. Československú delegáciu viedol na konferencii premiér Karel Kramář, jej generálnym tajomníkom bol popredný slovenský diplomat Štefan Osuský.
Na druhom plenárnom zasadaní sa 25. januára 1919 začalo rokovať o vytvorení Spoločnosti národov, ktorá bola súčasťou predstáv amerického prezidenta Woodrowa Wilsona o povojnovom riešení globálnych otázok. Tie načrtol vo svojom posolstve v Kongrese Spojených štátov amerických 8. januára 1918.
Posledným, štrnástym bodom Wilsonovho plánu bol práve vznik Spoločnosti národov, ktorá bude schopná mierovými prostriedkami riešiť rozpory medzi krajinami a „veľkým aj malým štátom zaručí politickú nezávislosť a územnú integritu“. Právnym základom medzinárodnej organizácie sa stal Pakt Spoločnosti národov.
Parížska mierová konferencia vyústila do Versaillskej mierovej zmluvy, ktorá bola podpísaná v Zrkadlovej sieni Versaillského paláca 28. júna 1919, účinnosť nadobudla 10. januára 1920. Týmto dňom začala formálne existovať aj Spoločnosť národov.
Jej zakladajúcimi členmi sa stalo 32 signatárskych štátov Versaillskej zmluvy a 13 štátov, ktoré boli v čase prvej svetovej vojny neutrálne a do novovzniknutej medzinárodnej organizácie boli pozvané. Členská základňa Spoločnosti národov sa postupne menila. Najvyšší počet dosiahla v roku 1937, keď ju tvorilo 58 krajín, ale v roku 1943 už iba 10 štátov.
Pakt Spoločnosti národov však neratifikoval Kongres USA a jeden z iniciátorov vzniku tejto medzinárodnej organizácie sa nikdy nestal jej členom.
Prvú schôdzu Rady Spoločnosti národov zvolal prezident Wilson na 16. januára 1920 do Paríža. Základnými princípmi Spoločnosti národov boli zákaz vojen, spravodlivosť a dodržiavanie medzinárodného práva. Členovia sa zaviazali rešpektovať územnú celistvosť a nezávislosť politiky všetkých členských štátov proti akejkoľvek vonkajšej agresii.
Na čele Spoločnosti národov stáli počas jej existencie traja generálni tajomníci: britský diplomat James Eric Drummond (vo funkcii bol v rokoch 1920 – 1933), francúzsky diplomat Joseph Louis Avenol (1933 – 1940) a írsky diplomat Seán Lester (1940 – 1946).
V Múzeu Paláca národov v Ženeve je len zopár portrétov významných osobností, ktoré sa zapísali do dejín Spoločnosti národov. Medzi nimi je aj slovenský diplomat Štefan Osuský, ktorý zohral významnú úlohu pri vzniku a činnosti Spoločnosti národov. V rokoch 1923 až 1937 bol predsedom jej finančnej a kontrolnej komisie.
Spoločnosť národov oficiálne zanikla 20. apríla 1946. Ešte pred tým predstavitelia 50 krajín podpísali 26. júna 1945 v San Franciscu Chartu OSN. Slovné spojenie ‚Spojené národy‘ použil ako prvý už v roku 1942 americký prezident Franklin D. Roosvelt. Organizácia Spojených národov so sídlom v New Yorku vznikla 24. októbra 1945, kedy vstúpila do platnosti Charta OSN.