Švédsku žiadosť o vstup do NATO schválil v utorok turecký parlament, ktorému prístupový dokument predložil Erdogan už vlani v októbri. Pred tým turecká vláda rokovala so Švédskom o jeho vstupe do NATO viac ako rok. Dokončenie ratifikácie v Turecku dnes na sociálnych sieťach označil švédsky premiér Kristersson za „kľúčový míľnik“ na ceste svojej krajiny do aliancie.
Dovtedy tradične neutrálne Švédsko podalo žiadosť o vstup do aliancie spoločne s Fínskom v máji 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Väčšina členských štátov schválila vstup oboch krajín už v roku 2022 alebo na začiatku roka 2023. Fínsku žiadosť Turecko schválilo na začiatku minulého roka a krajina sa stala členom NATO na začiatku apríla.
Vstup Švédska ale Turecko blokovalo kvôli výhradám voči tomu, ako Štokholm postupuje proti organizáciám, ktoré Ankara považuje za teroristické, napríklad kurdské milície YPG či Stranu kurdských pracujúcich (PKK). Švédsko kvôli tomu sprísnilo svoje protiteroristické zákony. Zmenu uznali v parlamentnej rozprave aj zástupcovia AKP. Tureckí politici tiež skôr kritizovali švédske úrady, že umožňujú verejné pálenie koránu, ktorý je pre moslimov posvätnou knihou.
Popri sprísnení zákona proti terorizmu Fínsko a Švédsko odvolali zákaz vývozu zbraní do Turecka. Podobný krok urobilo podľa agentúr aj Holandsko. Kanada sľúbila, že bude rokovať o zrušení či uvoľnení zákazu predaja súčiastok pre bezpilotné prostriedky tureckým firmám.
V uplynulých týždňoch Erdogan vyzval amerických vládnych predstaviteľov, aby v Kongrese zabezpečili schválenie predaja bojových lietadiel F-16 Turecku a aby tak urobili súbežne so schválením švédskej žiadosti v tureckom parlamente. Podľa agentúry Reuters americký prezident Joe Biden zaslal popredným zákonodarcom v Kongrese list, v ktorom vyzval na okamžité schválenie predaja bojových lietadiel Ankare.