Aktivisti rozdeľujú úlohy a do máp kreslia prvé osady, ktoré v Pásme Gazy plánujú založiť. Na nedeľu pripravili na túto tému veľkú konferenciu, ktorá sa uskutoční v medzinárodnom kongresovom centre v Jeruzaleme a kde sa očakáva účasť viac ako 3 000 ľudí vrátane členov vlády. Píše o tom spravodajský web The Times of Israel (ToI).
Na konferencii pod názvom „Len osídlenie prinesie bezpečnosť“ vystúpi minister kultúry a športu Miki Zohar a minister cestovného ruchu Chaim Kac z hlavnej vládnej strany Likud, ktorý vyhlásil, že „zastupujú väčšinu ľudu“. Akcie sa zrejme zúčastnia aj ďalší ministri tejto strany premiéra Benjamina Netanjahua. Budú tam tiež všetci traja ministri krajne pravicovej strany Židovská sila Itamara Ben Gvira a je pravdepodobné, že ani žiadny z troch ministrov krajne pravicového Náboženského sionizmu Becalela Smotriča si nenechá ujsť príležitosť objaviť sa pred tromi tisíckami potenciálnych voličov. Účasť prisľúbili aj viacerí členovia Knesetu vrátane siedmich poslancov Likudu.
Podujatie organizujú medzi inými šéf regionálnej rady Samaria Jossi Dagan a predsedníčka hnutia Nachala Daniella Weissová. Tá sa veľmi aktívne podieľa na plánovaní a rozvoji nelegálnych židovských osád na Západnom brehu Jordánu.
„Musíme si túto oblasť zobrať späť a založiť v Gaze osadu,“ hovorí Dagan. „Musíme začať na severe Pásma Gazy. Tam, kde sa predtým nachádzali (osady) Elej Sinaj, Nisanit a Dugit… Je to blízko Sderotu a práve tam budú postavené prvé osady,“ dodáva. Sderot je najväčšie izraelské mesto v blízkosti hraníc s Pásmom Gazy.
Izrael ukončil niekdajšiu okupáciu Pásma Gazy v roku 2005, keď zrušil osady, stiahol armádu a územie ponechal v rukách palestínskej samosprávy. V roku 2007 sa tu násilím ujalo moci radikálne hnutie Hamas a odvtedy sa na tomto území nekonali voľby. Vlani 7. októbra teroristi z Hamasu vpadli do južného Izraela, kde povraždili na 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a 253 osôb odvliekli do Pásma Gazy ako rukojemníkov. Izrael reagoval rozsiahlym bombardovaním a pozemnou ofenzívou v Gaze s cieľom Hamas zničiť, odstaviť ho od moci a oslobodiť rukojemníkov.
Čelní izraelskí politici myšlienku obnovenia osád v Pásme Gazy opakovane odmietli. Jednoznačne proti je aj medzinárodné spoločenstvo, najmä hlavný spojenec Izraela, Spojené štáty. Napriek tomu vojenské ťaženie za zvrhnutie Hamasu vzbudzuje nádeje medzi zarytými stúpencami osadníckeho hnutia.
Weissová z hnutia Nachala tento týždeň povedala, že plánované osady už majú aj svoje mená a existuje tiež akčná stratégia. „Odozva je obrovská – uvidíte na konferencii,“ hovorí. „Podarilo sa nám zaregistrovať 400 rodín do siedmich základných skupín po celej Gaze. Základné skupiny máme na severnej hranici… aj v samotnom meste Gaza,“ dodáva.
„Mesto Gaza bude židovské,“ tvrdí. „Na severe Pásma Gazy nemáme právny problém, pretože sme to skúmali a zistili, že to územie nikdy nebolo pod egyptskou zvrchovanosťou,“ uviedla Weissová.
Izrael získal Gazu v šesťdňovej vojne v roku 1967 na úkor Egypta, ktorý toto územie obsadil v roku 1948 počas prvej izraelsko-arabskej vojny, ktorá sprevádzala vznik štátu Izrael.
„Zostavili sme seriózne tímy, zhromaždili dary,“ pokračuje Weissová. „Čiastočne budeme postupovať podľa rovnakej stratégie, akú sme použili v Judei a Samárii: Najprv sa usadíme v armádnych táboroch. Krok za krokom,“ povedala s odvolaním sa na biblický názov Západného brehu Jordánu.
Naráža na typickú stratégiu, ktorú osadníci roky uplatňujú na Západnom brehu: najprv sa usadia v malých skupinkách na okupovanom území, najlepšie blízko armádnych postov, zatiaľ čo vláda a armáda privierajú oči; potom využijú konexie a politický tlak v Knesete i v kuloároch moci; potom organizujú masové podujatia, demonštrácie a konferencie, kde presadzujú agendu nových osád.
„Zbožňujem túto organizačnú fázu,“ zveruje sa Weissová. „Máme všetko: nábožensko-sekulárne jadro, ultraortodoxné jadro, tímy, ktoré už nejaký čas pracujú samostatne. V meste Chán Júnis vznikne židovské mesto a nazveme ho Hanut Jona,“ uzatvára.
Väčšina ministrov a poslancov, ktorí osídľovanie Gazy propagujú, podporuje tiež dobrovoľnú emigráciu obyvateľov Gazy počas vojny aj po nej. Táto vízia sa stretáva s tvrdým medzinárodným odporom. Ale aj keď Palestínčania zostanú, aktivisti dúfajú, že tu budú zakladať osady pod trvalou nadvládou Izraela.
Opätovná okupácia Gazy a zakladanie osád však nie je oficiálnou líniou izraelskej vlády pre povojnové usporiadanie. Netanjahu vyhlásil, že Izrael v Pásme Gazy po vojne nezostane a nad územím si ponechá iba bezpečnostnú kontrolu. Zároveň však takmer tretina členov Knesetu a vlády vrátane ministrov za dve ultraortodoxné strany návrat osád do Gazy podporujú. Premiér tak bude čeliť vnútornému tlaku zo všetkých strán svojej predvojnovej vládnej koalície.
„Čakáme na rozhodnutie vlády o založení malej osady, ktorá sa bude opierať o vojenské stanovište alebo niečo také na severe Pásma Gazy,“ hovorí Dagan, ktorý je jedným z najvýznamnejších aktivistov Likudu. „Bez vlády to nepôjde. Nič proti Netanjahuovi, ale náš postoj je jednoznačný a ja viem, že to pôjde,“ dodáva.