Karolina Šijnová sa presťahovala z vlasti do Nagoje, mesta na pobreží Tichého oceánu, keď mala päť rokov. Matka, ktorá už nežila s jej otcom, sa totiž vydala za Japonca. Dcéru viedla k modelingu, 15-ročná sa prvýkrát predstavila na módnom móle.

Šijnová, ktorá má 26 rokov, pred dvomi rokmi získala japonské občianstvo, vďaka čomu sa jej splnil sen, aby sa mohla prihlásiť do súťaže o korunku krásy. Medzi finalistkami si vyžrebovala číslo jeden a keď zazneli záverečné fanfáry, platilo to aj o mene víťazky. Rodáčke zo západoukrajnského Ternopiľu, ktorá má výšku 172 centimetrov, od dojatia tiekli slzy.
Po jej víťazstve sa v okamžite rozprúdila debata o tom, ako by mal vyzerať ideál japonskej krásy. Niektorí obyvatelia krajiny vychádzajúceho slnka hundrú a tvrdia, že Ukrajinka nemá s ich vlasťou nič spoločné.
Šijnová, ktorej úrady pridelili občianstvo po dvadsiatich rokoch trvalého pobytu, to vidí opačne. „Chcem byť považovaná za japonskú osobu. Vyrástla som tu, plynule hovorím po japonsky, rovnako to platí o mojom písaní," zdôraznila podľa televíznej stanice CNN. „Rečou aj mysľou som japonská, túžim aby ľudia neboli posudzovaní podľa svojho výzoru," dodala.

Mnohí prispievatelia na sociálnych sieťach sa s ňou nestotožňujú. Na ilustráciu niekoľko citátov. „Je nádherná, ale kam sa stratila japonská esencia?" „Vyzerá krásne, ale nemá v sebe ani kvapku japonskej krvi." Nechýbal ani politický podtón v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine: „Verím, že keby sa do súťaže prihlásila Ruska, tak by nezvíťazila. Je to skôr prejav solidarity s napadnutou Ukrajinou."
Polemika sa dokonca preniesla do odborných kruhov. Triumf Šijnovej napríklad spochybnila historička Hiroe Jamašitová: „Rasová diskriminácia je absolútne neprijateľná, ale ak je súťaž Miss Japonsko založená na koncepte krásy, osobne si želám, aby bola založená na štandardoch japonskej krásy," napísala na sociálnej sieti X (predtým Twitter).
Šéfka súťaže krásy Al Wadaová odmietla akúkoľvek kritiku Šijnovej: „Porota sa zhodla jednoznačne. Po tomto výsledku som presvedčená, že japonská krása existuje nielen na základe vizáže či krvi, ale aj v našich srdciach," podčiarkla podľa stanice BBC.

Nie je to prvý raz, čo po rozhodnutí poroty zazneli kuvičie hlasy. Rozruch v roku 2015 vyvolalo víťazstvo Ariany Mijamotovej. Jej kritikom sa nepozdávalo, že nie je čistokrvná Japonka, pretože má otca Afroameričana.
Pri inej príležitosti sa s nepriazňou stretla japonská tenisová hviezda Naomi Osakaová. Jej neprajníkom sa nepáčilo, že olympijský oheň v Tokiu pred troma rokmi zapálila dcéra Haiťana (po matke je Japonka).

Podobné kritické názory obyvateľov krajiny vychádzajúceho slnka sa dajú objasniť tým, že žijú v relatívne jednoliatej spoločnosti. Japonsko je viac-menej odrezané od zvyšku sveta, podiel prisťahovalcov na jeho území je nízky. Imigranti tvoria malé percentá tamojšej populácie. Takmer v 126-miliónovom štáte sa nachádza len 2,76 milióna ľudí pochádzajúcich zo zahraničia.
Navyše tí, ktorí tam prišli žiť, v minimálnej miere pochádzajú zo starého kontinentu, čo čiastočne vysvetľuje negatívny postoj k Šijnovej: v rebríčku najpočetnejších imigrantov nefigurujú nijakí Európania – nemajú zastúpenie v prvej desiatke. V drvivej väčšine ide o ľudí zo širšieho regiónu. Na prvých troch miestach sa podľa poradia nachádzajú Číňania (744-tisíc), Vietnamci (476-tisíc) a Juhokórejci (412-tisíc). Spodnú časť prvých desiatich uzatvárajú Tajwanci (54-tisíc).