Rozhodnutie USA, Británie, Nemecka a ďalších západných krajín zmraziť finančné prostriedky pre agentúru OSN pre palestínskych utečencov výrazne zhorší humanitárnu krízu v pásme Gazy, varujú kritici.
Británia, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Švajčiarsko, Fínsko a Francúzsko sa pripojili k Spojeným štátom, Austrálii a Kanade a pozastavili financovanie po tom, čo úrad OSN pre pomoc Palestínčanom (UNRWA) potvrdil, že sa začalo vyšetrovanie 12 členov personálu. Tí sa údajne zúčastnili na brutálnom teroristickom útoku Hamasu na Izrael, pri ktorom 7. októbra 2023 zahynulo 1 140 ľudí.
Izraelská odvetná vojna pripravila o život 26-tisíc ľudí a vyvolala humanitárnu katastrofu. Až 85 percent z 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy muselo v dôsledku izraelskej ofenzívy opustiť svoje domovy.
Počas takmer štyri mesiace trvajúcej izraelskej ofenzívy bolo zabitých vyše 150 zamestnancov OSN. Vzťahy medzi UNRWA a Izraelom – aj v minulosti chladné – sa zhoršili po nedávnom útoku na úkryt UNRWA v meste Chán Junis, pri ktorom zahynulo 13 ľudí. Agentúra uviedla, že paľba izraelského tanku zasiahla budovu, kde hľadalo útočisko 800 ľudí.
Foto: SITA/AP
Kolektívny trest?
Generálny tajomník OSN António Guterres cez víkend vyzval donorské štáty, aby „zaručili kontinuitu“ činnosti UNRWA.
„Aj keď chápem ich obavy – sám som bol týmito obvineniami zdesený – dôrazne apelujem na vlády, ktoré pozastavili svoje príspevky, aby aspoň zaručili kontinuitu operácií UNRWA,“ uviedol Guterres vo vyhlásení.
„Údajné ohavné činy týchto zamestnancov musia mať následky," pripustil šéf OSN. „Ale desaťtisíce mužov a žien, ktorí pracujú pre UNRWA, mnohí v najnebezpečnejších podmienkach pre humanitárnu prácu, by nemali byť trestaní,“ dodal.
Guterres potvrdil, že v obvineniach, ktoré OSN vyšetruje, je reč o 12 zamestnancoch UNRWA. Deväť dostalo výpoveď, jeden je mŕtvy a „identita dvoch ďalších sa objasňuje“, poznamenal.
Šéf agentúry Philippe Lazzarini označil rozhodnutie pozastaviť finančné prostriedky za šokujúce a vyzval dotyčné krajiny, aby ho prehodnotili. „Tieto rozhodnutia ohrozujú pokračovanie našej humanitárnej práce v celom regióne, a to najmä v Pásme Gazy,“ povedal podľa denníka Guardian.
Lazzarini informoval, že Izrael poskytol agentúre UNRWA dôkazy o účasti zamestnancov agentúry v útokoch zo 7. októbra minulého roku. „Rozhodol som sa okamžite ukončiť zmluvy s týmito zamestnancami a začať vyšetrovanie s cieľom bezodkladne zistiť pravdu,“ povedal. „Každý zamestnanec UNRWA, ktorý bol zapojený do teroristických činov, bude braný na zodpovednosť, a to aj cestou trestného stíhania,“ dodal.
Lazzariniho vyhlásenie však nestačilo na to, aby zabránilo niektorým z najväčších sponzorov organizácie pozastaviť svoju podporu.
Reakcia na verdikt Haagu
Izrael s obvinením UNRWA prišiel iba niekoľko hodín po tom, čo mu Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v piatok predbežným opatrením nariadil, aby prijal všetky nevyhnutné kroky, ktoré zabránia genocíde a zlepšia humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Mairav Zonszeinová, analytička think-tanku International Crisis Group, v časovej zhode s rozhodnutím Haagu vidí súvislosť. „Bez ohľadu na pravdivosť obvinenia sa jeho načasovanie javí ako pokus odvrátiť pozornosť od rozhodnutia ICJ o genocíde v Gaze,“ napísala americko-izraelská expertka na bývalom Twitteri (X).
Palestínčania a humanitárni pracovníci krok západných vlád dôrazne kritizujú. Varujú, že pozastavenie pomoci môže mať katastrofálne následky.
„Je to ako keby sa pozastavilo financovanie celého britského štátneho zdravotníctva, pretože jedna zdravotná sestra, Lucy Letbyová, zabila niekoľko bábätiek,“ povedal pre Channel 4 News Chris Gunness, bývalý hovorca UNRWA. (Britka Letbyová na oddelení intenzívnej starostlivosti v rokoch 2015 a 2016 zavraždila sedem novorodencov a o vraždu ďalších siedmich sa pokúsila.)
„Sankcionovanie UNRWA, snažiacej sa udržiavať obyvateľstvo Gazy nažive, za údajnú zodpovednosť niekoľkých zamestnancov sa rovná kolektívnemu potrestaniu obyvateľov Gazy, ktorí žijú v katastrofálnych humanitárnych podmienkach,“ povedal pre agentúru AFP Johann Soufi, bývalý riaditeľ právneho oddelenia agentúry OSN v Gaze.
UNRWA, ktorá vznikla po vytvorení Izraela v roku 1949, podporuje viac ako 5,6 milióna Palestínčanov na okupovaných územiach vrátane Jeruzalema, ako aj utečencov a ich potomkov v Sýrii, Libanone a Jordánsku.
V posledných rokoch má agentúra ťažkosti so získavaním finančných prostriedkov, a to najmä od rozhodnutia bývalého šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa z roku 2018, ktorý drasticky znížil podporu USA. Pomoc obnovila až administratíva Joea Bidena, vďaka čomu boli USA doteraz najväčším darcom agentúry. V roku 2022 poskytli Spojené štáty pre UNRWA 340 miliónov dolárov (313 miliónov eur). Teraz však Washington rozhodol o „dočasnom pozastavení financovania“, kým nepreskúma obvinenia. A ďalšie západné krajiny Američanov vzápätí nasledovali.