Americkej rodáčke z Kalifornie chýbali necelé tri týždne do osláv štyridsiatych narodenín. Vášnivá pilotka si sama pre seba chystala najcennejší darček k jubileu: túžila obletieť svet. Bola už skúsená, v roku 1928 ako prvá žena v dejinách preletela ponad Atlantický oceán.
O zmiznutí Earhartovej kolujú už desaťročia rôzne príbehy, niekedy aj s konšpiračným nádychom. Romeo predpokladá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že urobil prvý krok k objasneniu záhady. Takmer sto dní pátral v oblasti Tichého oceánu po vraku stroja typu Lockheed 10-E Electra.
Romeo tvrdí, že takmer určite našiel miesto, kde sa nachádza lietadlo, v ktorom Earhartová zahynula. „Nevie sa o nijakých iných strojoch, ktoré by sa zrútili v tejto časti oceána," povedal pre denník Wall Street Journal. Časť žltej machule na oranžovom pozadí vyzerá totiž ako Lockheed 10-E Electra.
Podľa Romea by jediným iným vysvetlením, čo je na snímke, bolo to, že na dno oceána spadol kontajner z lode.
Expedícia za 11 miliónov dolárov
O výsledkoch hľadania, o ktorých sa zmienil na sociálnej sieti Instagram, hovorí, že dosiaľ nič vzrušujúcejšie v živote nezažil. Romeo sa poriadne buchol po vrecku, aby si mohol dovoliť pátraciu akciu. „Vybral sa na expedíciu, ktorá stála 11 miliónov dolárov, aby objasnil jednu z najväčších záhad sveta," uviedla stanica NBC News. Šéfuje súkromnej firme Deep Vision, ktorá sa zaoberá bádaním v moriach. Predtým podnikal v oblasti nehnuteľností, svoj realitný biznis speňažil, aby si splnil sen odhaliť pravdu o tajomnom osude Earhartovej.
Najväčšie náklady expedície vyšli na špeciálne zariadenie, ktoré nasadili do pátrania. Romeo kúpil ponorné plavidlo za 9 miliónov dolárov od výrobcu z Nórska. „Použili sme sonar, ktorý poskytuje dvojrozmerné zobrazenie morského dna so zvýraznením hľadaných objektov. Využívame prístroj so špeciálne vyvinutými metódami, ktoré umožňujú, aby miera pokrytia oblasti zodpovedala tradičnému bočnému skenovaniu," informuje Deep Sea Vision na svojej webovej stránke.
Foto: SITA/AP
Asi mali nedostatok paliva
Sonar natrafil na možný vrak v strednej časti Tichého oceánu približne 160 kilometrov od koralového Howlandovho ostrova. Earhartová a jej navigátor Fred Noonan mali v pláne urobiť si tam medzipristátie, aby doplnili palivo, ale, bohužiaľ, už sa tam živí nedostali.
Údajné trosky lietadla sa nachádzajú v hĺbke zhruba 5-tisíc metrov pod hladinou mora. Romeo sa s kolegami chystá vybrať do oblasti na konci tohto roku alebo začiatkom budúceho, aby sa prostredníctvom ďalších zariadení priblížil k nálezu tak, že získa ešte kvalitnejšie fotografie. Tie by mali viac-menej potvrdiť či vyvrátiť jeho domnienku.
Romeo usudzuje, že Earhartová a Noonan zaplatili smrťou za technické problémy. Myslí si, že počas osudného 20 hodín trvajúceho letu ich nepresná navigácia vychýlila približne o 100 kilometrov od plánovanej trasy. To sa im malo stať osudným: v takom prípade už nemali dostatočné zásoby paliva. Plánovaný let okolo sveta mal mať dĺžku okolo 47-tisíc kilometrov. Earhartovej a Noonanovi zostávalo do cieľa prekonať ešte zhruba 11-tisíc kilometrov.
Foto: Wikimedia
Z nemocnice do kokpitu
Earhartovú opantala vidina lietania po roku 1917, keď USA vstúpili do prvej svetovej vojny. Starala sa v nemocnici ako dobrovoľníčka o zranených vojakov, medzi ktorými sa nachádzali aj piloti. Ich rozprávanie o letectve jej učarovalo. Stala sa potom v poradí šestnástou Američankou, ktorá získala leteckú licenciu. Keď mala 25 rokov, kúpila si prvé lietadlo. Stroju z druhej ruky dala prezývku kanárik.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zmiznutie Earhartovej a Noonana je opradené viacerými historkami. Šírilo sa tvrdenie, že ich zajali Japonci a popravili. Po dlhých rokoch od ich smrti o tom hovorila jedna japonská žena. Nijaké dôkazy sa však nenašli. Kritici tejto teórie pritom poukazovali na to, že zabitie dvojice letcov by nedávalo zmysel: Medzi Japonskom a USA v roku 1937 ešte nerinčali zbrane, vypuknutie druhej svetovej vojne bolo vzdialené. Keby ich japonskí vojaci naozaj zajali, dávalo by logiku, že by im zachránili život, aby si Tokio urobilo medzinárodnú reklamu.
V roku 1970 vyvolala senzáciu kniha, ktorej autorom bol Joe Klaas. Písal v nej, že Earhartová je nažive, pričom používa falošnú identitu. Čitateľov presviedčal, že po novom sa volá Irene Bolamová. Táká osoba naozaj žila, počas druhej svetovej vojny pracovala ako banková úradníčka v New Yorku. Podala žalobu, domáhala sa odškodného vo výške 1,5 milióna dolárov. Vydavateľ stiahol knihu z predaja a s Bolamovou sa dohodol na mimosúdnom finančnom vyrovnaní.