Maďarský summit
V belgickom hlavnom meste sú politici opäť preto, lebo v decembri maďarský premiér Viktor Orbán zablokoval pomoc pre Kyjev vo výške 50 miliárd eur. Hlavnou otázkou teda pred summitom bolo, či sa podarí populistického predsedu vlády z Budapešti presvedčiť a čo to bude stáť? Respektíve, či existuje možnosť, ako Ukrajine pomôcť, aj keby s tým Orbán nesúhlasil.
Slovensko na summite zastupuje premiér Robert Fico, hoci v utorok a stredu musel pre chorobu zrušiť pracovný program. Na sociálnej sieti Facebook však predseda vlády vyhlásil, že na stretnutie Európskej rady napriek viróze musí ísť, lebo sa v Bruseli vraj chystajú všelijaké zvláštne veci proti Maďarsku. Je možné, že Fico mal na mysli aj špekulácie denníka Financial Times, že lídri EÚ by mohli mať plán, ako zatlačiť na Orbána. S odvolaním sa na zdroje z prostredia Európskej rady noviny napísali, že Maďarsku by mohli pohroziť tým, že už nedostane žiadne eurofondy. Mohlo by to znamenať, že sa proti Budapešti obrátia investori a finančné trhy.
Je však v podstate nepredstaviteľné, že by sa pod takýto plán, keby aj existoval, podpísalo všetkých 26 zvyšných krajín EÚ a že by ho bolo možné pretaviť do nejakej právnej podoby, ktorú by v konečnom dôsledku odobrili súdne orgány únie. Samotná Európska rada tvrdí, že Financial Times píše o dokumente, ktorý analyzuje maďarskú ekonomiku, a netýka sa toho, že by ju niekto chcel poškodiť.
Hoci Fico sľubuje podporu Orbánovi, nezdá sa, že by slovenský premiér za svojho kolegu z Budapešti bojoval inak ako rétoricky. Už v decembri šéf Smeru vyhlásil, že podporí 50 miliárd pre Kyjev, hoci opakoval nepravdivé tvrdenie, že Ukrajina je jeden z najskorumpovanejších štátov sveta. Podľa rebríčka vnímania korupcie organizácie Transparency International je na 104. mieste zo 180 krajín. Rusko je 141. Slovensko chce, aby spomenutých 50 miliárd bolo súčasťou revízie sedemročného rozpočtu EÚ. Budapešť naznačovala, že by to mal byť finančný nástroj mimo neho.
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok včera na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti zdôraznil, že pre Slovensko je dôležité, aby sa na summite našiel konsenzus. „V prípade, že sa to nepodarí, bude sa hľadať plán B. Akýkoľvek plán B by však bol nevýhodný pre Slovenskú republiku, lebo potom by išlo o prostriedky mimo rozpočtu EÚ, teda o prostriedky z rozpočtov členských štátov,“ vysvetlil Eštok.
Čítajte viac Mohol by Orbán dostať z EÚ všetky peniaze za podporu Ukrajiny? Bola by to morálna samovražda, tvrdí expert
Štátny tajomník uviedol, že Slovensko nemá problém s požiadavkami, ktoré predložilo Maďarsko. „Našu podporu je však potrebné chápať ako cestu hľadania kompromisu, aby sme sa dohodli na úrovni 27 členských krajín,“ povedal Eštok.
Slovensko je za to, aby v rámci Európskeho mierového nástroja, z ktorého sa členským štátom uhrádzajú zbrane dodané Kyjevu, existoval asistenčný fond pre Ukrajinu. Podľa návrhu by v ňom malo byť päť miliárd eur.
„Z tohto nástroja by sa potom uhrádzala pomoc, ktorá sa realizovala voči Ukrajine. To znamená, že nám by sa z toho zaplatili doteraz darované prostriedky Ukrajine aj v budúcnosti darované prostriedky,“ povedal Eštok.
Čítajte viac Orbánovo vydieranie
Fico v opozícii kritizoval predchádzajúce vlády za to, že Ukrajinu podporili zbraňami, a po nástupe k moci vojenskú štátnu pomoc pre Kyjev zastavil. Nie všetky zbraňové systémy odovzdané Kyjevu však už boli Bratislave uhradené.
Maďarsko chce, aby sa finančná podpora pre Ukrajinu prehodnocovala na ročnej báze. To by však Orbánovi či iným lídrom dalo do rúk viac možností, ako pomoc pre Kyjev zastaviť. Budapešť tiež chce, aby sa o dva roky predĺžilo fungovanie plánu obnovy, aby z neho mohla čerpať peniaze aj po roku 2026. A s tým súvisí aj tretia maďarská požiadavka. Budapešť odmieta platiť úroky z požičaných peňazí, ktoré Európska komisia získala na plán obnovy, pretože z neho žiadne financie ešte nedostala. Je to však preto, že Orbánova vláda neplní podmienky čerpania.
Jednota EÚ?
Bez ohľadu na to, ako summit dopadne, maďarský premiér nemá silu zablokovať celú finančnú podporu EÚ pre Ukrajinu. A už vôbec nie vojenskú, ktorá funguje bilaterálne. Uvidí sa však, čo bude ďalej.
„Väčšine pozorovateľov sa EÚ v súvislosti s ruskou agresívnou vojnou proti Ukrajine javí prekvapivo celkom jednotne. Toto sa ale pri rozhodnutiach mnoho ráz spochybňovalo. Spomeňme si na početné balíky sankcií, ktoré mali často veľa výnimiek, aby to uspokojilo zdráhavejších aktérov. Únia však vzhľadom na všetky skutočnosti urobila veľa, hoci vždy sa dá spraviť viac. A zrejme by bolo potrebné ešte výraznejšie podporovať Ukrajinu do takej miery, aby sa mohla úspešne a udržateľne brániť ruskej agresii,“ reagovala pre Pravdu odborníčka na európsku politiku Carolin Rügerová z univerzity v nemeckom Würzburgu.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Expertka však upozorňuje na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v júni. Tie môžu mať vplyv na to, nakoľko bude EÚ naďalej Kyjev podporovať.
„Kampaň do eurovolieb v jednotlivých členských krajinách bude určite impulzom pre extrémne hlasy, ktoré chcú obmedziť podporu Ukrajiny. V Nemecku chcú pomoc pre Kyjev zastaviť Alternatíva pre Nemecko a Aliancia Sahry Wagenknechtovej. Prvú stranu aktuálne podporuje 23 percent ľudí, druhú sedem. Tieto postoje podporuje aj dianie na druhej strane Atlantiku. Šéf parlamentnej frakcie AfD Tino Chrupalla povedal, že občania USA sú unavení z toho, že sa ich peniaze používajú na zahraničné vojny a aj kancelár Olaf Scholz musí prestať míňať miliardy na vojnu na Ukrajine. Podobná situácia je i v iných členských krajinách, takže počas predvolebnej kampane môžeme očakávať búrlivé diskusie. To, či sa pomoc pre Ukrajinu zachová, závisí vo veľkej miere od toho, či sa stranám, ktoré ju podporujú, podarí vysvetliť jej naliehavosť a význam pre bezpečnosť Európy,“ pripomenula Rügerová.