„Všetkých 27 lídrov sa dohodlo na dodatočnom balíku podpory pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur v rámci rozpočtu EÚ. Únia preberá líderstvo a zodpovednosť pri podpore Ukrajiny, vieme, čo je v stávke,“ napísal na sociálnej sieti Twitter (X) Michel.
Finančnú pomoc blokoval maďarský premiér Viktor Orbán. Ešte pred summitom sa s ním za zatvorenými dverami stretli Charles Michel, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloniová.
"Členské štáty znovu prejavili solidaritu a jednotu v krokoch na podporu ukrajinského ľudu, ktorý odoláva vojne,“ reagoval na rozhodnutie EÚ ukrajinský premiér Denys Šmyhal.
Orbán pred oznámením dohody chcel, aby sa finančná podpora pre Ukrajinu prehodnocovala na ročnej báze. Maďarský premiér by tak však dostal viac možností, ako pomoc pre Kyjev zastaviť. Budapešť tiež chcela, aby sa o dva roky predĺžilo fungovanie plánu obnovy, aby z neho mohla čerpať peniaze aj po roku 2026. A s tým súvisela aj tretia maďarská požiadavka. Budapešť odmieta platiť úroky z požičaných peňazí, ktoré Európska komisia získala na plán obnovy, pretože z neho žiadne financie ešte nedostala. Je to však preto, že Orbánova vláda neplní podmienky čerpania.
Podľa diplomatických zdrojov sa v záveroch summitu zmenili dva odseky. Jeden spomína práve možné budúce preskúmanie pomoci Kyjevu. O peniazoch pre Ukrajinu sa má viesť každoročná debata, avšak bez možnosti, že by Maďarsko mohlo pomoc vetovať. „Ak to bude potrebné, o dva roky Európska rada vyzve Európsku komisiu, aby predložila návrh na preskúmanie v súvislosti s novým viacročným finančným rámcom,“ dodáva ďalej nový odsek. Či by to znamenalo možnosť veta po týchto dvoch rokoch, nie je zatiaľ jasné.