Ide o ďalší z radu takýchto krokov Pchjongjangu z posledných mesiacov. V januári komunistická krajina zrušila vládne úrady, ktoré mali na starosti vzťahy s Južnou Kóreou, vrátane záležitostí zjednocovania a medzikórejského turistického ruchu.
Severokórejský líder Kim Čong-un vtedy v parlamente vyhlásil, že pre KĽDR už naďalej nie je možné usilovať sa o zmierenie a mierové znovuzjednotenie s Južnou Kóreou. Vyzval na prerušenie všetkej komunikácie medzi oboma Kóreami a tiež na prijatie ústavného dodatku, ktorý by Južnú Kóreu označil za striktne oddelenú krajinu a nepriateľa číslo jeden.
Soul zase koncom minulého roka v reakcii na to, že KĽDR vypustila špionážnu družicu, pozastavil platnosť vojenskej dohody, ktorej cieľom bolo zníženie napätia na Kórejskom polostrove. Pchjongjang ju potom tiež pozastavil a uviedol, že na hranicu s južným susedom vyšle silnejšiu armádu a nové zbrane.
Hoci je Severná Kórea známa tvrdou rétorikou, sledujú niektorí pozorovatelia vývoj z poslednej doby s obavami. KĽDR a Južná Kórea sú technicky stále vo vojnovom stave. Kórejská vojna z rokov 1950 až 1953 totiž skončila prímerím, nie mierovou zmluvou.