Podľa agentúry Bloomberg už Európska komisia (EK) pracuje na formálnom hodnotení toho, ako by mohol vyzerať druhý prezidentský mandát celebritného miliardára z pohľadu Európskej únie. Rieši i to, čo môže EÚ urobiť, ak proti nej po prípadnom opätovnom nástupe do Oválnej pracovne Trump zavedie represívne obchodné opatrenia.
Obchodný konflikt
A je vysoko pravdepodobné, že by k nim republikán pristúpil. Trump už počas prvého prezidentského obdobia (2017 – 21) zaviedol clá na oceľ a hliník z Európy. Tie čiastočne pozastavil až demokrat Joe Biden, keď nastúpil do Bieleho domu v januári 2021.
„Ak Trump v novembri vyhrá, EÚ bude nepochybne jedným z jeho hlavných cieľov v oblasti obchodu. Vyplýva to z rozhovorov s niekoľkými Trumpovými poradcami,“ napísal Bloomberg.
„Z mojich nedávnych stretnutí s európskymi diplomatmi môžem s istotou povedať, že každé európske ministerstvo zahraničných vecí práve teraz robí to isté cvičenie podľa scenára Trump 2.0,“ reagoval na sociálnej sieti Twitter (X) na správu o hodnotení EK zahraničnopolitický analytik Erik Brattberg z Atlantickej rady.
Nedá sa však povedať, že by všetky vlády členských krajín EÚ mali problém s možným návratom Trumpa. Maďarský premiér Viktor Orbán nadviazal veľmi dobré vzťahy s najpravicovejším spektrom Republikánskej strany. Predseda vlády tvrdí, že Trump je šanca na mier na Ukrajine, hoci toto je podložené len tým, že americký politik prakticky nikdy nekritizuje šéfa Kremľa Vladimira Putina.
Aj na Slovensku má Trump fanúšikov. Premiér Robert Fico v roku 2016 naznačoval podporu pre republikána, keď v rozhovore pre denník Financial Times reagoval na otázky o ňom protiotázkou – Prečo vytvárame dojem, že to nebude dobré? Slovenský predseda vlády tiež kritizuje Putina iba výnimočne a zvyčajne len vo všeobecnej rovine.
Podľa posledného prieskumu organizácie YouGov pre magazín Economist by Trumpa v tomto momente volilo 44 percent Američanov, prezidenta Bidena 43 percent.
Je veľmi pravdepodobné, že práve títo politici sa 5. novembra stretnú v súboji o Biely dom. Trump má dobre rozohrané republikánske primárky, v ktorých už jeho jedinou súperkou zostala bývalá guvernérka Južnej Karolíny Nikki Haleyová. Biden bude takmer určite nominantom demokratov. Mohli by ho zastaviť iba zdravotné problémy, prezident má 81 rokov. Trump má 77.
Čo bude s NATO?
Republikána očividne nezaujímajú tradičné spojenectvá. Trump sa rád chváli, že svojím drsným prístupom prinútil európske členské štáty NATO dávať viac peňazí na armády. Do istej miery to platí. Ale pravdou je i to, že nárast obranných investícií na minimálne dve percentá HDP v priebehu dekády si štáty aliancie odsúhlasili už v roku 2014 na summite vo Walese. V tom čase bol americkým prezidentom Barack Obama a rozhodnutie NATO súviselo najmä s tým, že Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny.
Trump tvrdí, že Európa by Spojeným štátom neprišla na pomoc, keby boli v núdzi. No práve pre udalosti v USA NATO jediný raz aktivovalo článok 5 o kolektívnej obrane. Stalo sa to po teroristických útokoch Al-Kajdá z 11. septembra 2001.
Návrat Trumpa do Oválnej pracovne môže tiež spôsobiť, že sa Washington úplne odvráti od Kyjeva, alebo že Ukrajine minimálne výrazne okreše pomoc v jej boji s ruskou agresiou. Časť republikánov otvorene hovorí, že to chce. Krajná pravica v Kongrese blokuje podporu pre Ukrajinu. Tá je spojená so zákonom, ktorý má riešiť problém migrácie a posilnenia bezpečnosti hraníc. Trump sa ani netají tým, že chce docieliť, aby táto legislatíva neprešla. Je očividné, že jeho „politika“ je založená na hesle čím horšie pre Bidena a Ameriku, tým lepšie pre neho.
„Vážení americkí republikánski senátori. Ronald Reagan, ktorý pomohol miliónom z nás znovu získať slobodu a nezávislosť, sa dnes musí v hrobe obracať. Hanbite sa," reagoval na Twitteri na dianie v USA poľský premiér Donald Tusk.
„Zničili dohodu o hraniciach, ktorá bola lepšia, ako sa im ešte niekedy podarí dosiahnuť. Je tiež nepravdepodobné, že by bol niekedy schválený životne dôležitý balík dodatočnej pomoci potrebný pre našich spojencov. Vedeli, že toto je potenciálny rozsudok smrti pre Ukrajinu a veľké víťazstvo pre Vladimira Putina,“ napísal na adresu trumpistov pre portál Daily Beast komentátor a zahraničnopolitický analytik David Rothkopf.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Čo v tejto situácii môže spraviť EÚ? „Bude si musieť udržať jednotu vo svojej podpore Ukrajine alebo znášať následky krokov nekontrolovaného a bojovného Ruska na svojich hraniciach. Toto nie je varovanie pred nejakou bezprostrednou inváziou. Je to len odraz skutočnosti. Už pred nevyprovokovanou totálnou inváziou na Ukrajinu sme videli, aké množstvo problémov môže Moskva spôsobiť. Deje sa to už od roku 2014. Predstava, že by sa teraz Rusko zmenilo, ak prestaneme podporovať Ukrajinu, je hlúposť,“ reagoval pre Pravdu Erik Jones, riaditeľ Centra Roberta Schumana na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii.
Podľa experta je možné, že EÚ si vyberie inú cestu. „Bola by to však veľká chyba pre Európu aj pre Spojené štáty. Neschopnosť postaviť sa proti ruskej agresii nebude znamenať len príšernú daň, ktorú zaplatia Ukrajinci. To, čo nás bude stáť nečinnosť, výrazne prevýši akúkoľvek v súčasnosti ponúkanú podporu z Európy a USA. Takto funguje bezpečnosť. Je to samozrejmosť, že mier je lepší ako konflikt. Pokoj sa však dá dosiahnuť iba vtedy, keď sú s týmto cieľom zmierené obe strany. Rusko s Putinom nejaví žiadne známky toho, že by to chcelo. A jeho postoj sa nezmení, keď Kremeľ za túto agresiu odmeníme,“ vysvetlil Jones.