Člen vlády oznámil na ostrove to, čo si zaumienil šéf Elyzejského paláca: deti, ktoré sa na Mayotte narodia, už nebudú dostávať francúzske občianstvo. Nové pravidlo si vyžaduje zmenu ústavy. Návrh novely by mohol prejsť cez parlament, pretože ho podporuje nielen politicky stredový tábor Macrona, ale aj pravicoví poslanci, respektíve zvolení zástupcovia krajnej pravice.
Darmanin priletel na Mayotte, ktoré sa skladá z dvoch ostrovov, s jediným cieľom: upokojiť miestnych obyvateľov, ktorí už niekoľko týždňov chodili demonštrovať. „Už nebude možné stať sa Francúzom, keď nie ste dieťa francúzskeho rodiča,“ citovala ho agentúra AP. Dodal, že chystaná zmena ústavy sa dotkne iba tohto súostrovia, právna úprava nadobúdania občianstva na ostatných francúzskych zámorských územiach zostane po starom.
Ministra vnútra privítali vavrínom s francúzskou trikolórou, ktorý mu zavesili okolo krku. Keď odlietal naspäť do Paríža, väčšina obyvateľov Mayotte ho vnímala ako nositeľa svojich požiadaviek. Neutíchajúce protesty súviseli s tým, že imigrácia prináša veľa kriminality. Z údajov štatistického úradu spred troch rokov vyplýva, že v rokoch 2018 a 2019 došlo až v pätine všetkých domácností na súostroví k lúpeži alebo ku krádeži. Mayotte sa navyše preľudňuje, čo miestni rodáci zvlášť nepríjemne cítia, keď často nastáva nedostatok pitnej vody.
Darmanin, ktorý prišiel urobiť domácu úlohu v mene Macrona, zdôraznil, že súčasný trend treba zastaviť. Súostrovie sa zmenilo na destináciu pôrodnej turistiky z Komor, čo je ostrovný štát v Mozambickom prielive. Vzdušnou čiarou je vzdialený od Mayotte len necelých 240 kilometrov. Ženy z Komor zapĺňajú tamojšie pôrodnice, v ktorých ročne privedú na svet približne 10-tisíc detí. Miestni tvrdia, že je to neúnosné. Podľa nich ide o nepomer: poukazujú na to, že oficiálne žije na súostroví len okolo 310-tisíc ľudí. (V skutočnosti ich môže byť takmer 400-tisíc, čo je polovica obyvateľov Košického kraja.)
Kým Darmaninovi na Mayotte tlieskali, po návrate si spolu s Macronom vypočul aj ostré výčitky. „So zámerom vrátiť pokoj na Mayotte podnietil búrku vo Francúzsku,“ poznamenali noviny La Tribune. Ľavicoví politici totiž tvrdia, že plánovaná zmena ústavy ide proti hodnotovým tradíciám republiky. Minister odmietol akúkoľvek kritiku: „Nemá to nič spoločné s ideológiou, je to vec pragmatizmu. Neurobil som nič iné, ako to, že som reagoval na žiadosť miestneho obyvateľstva,“ povedal pre server Ouest-France. Dodal, že tí, ktorí odmietajú zmeniť ústavu, by sa mali ísť na vlastné oči pozrieť na dramatickú situáciu na Mayotte.
Darmanin predpokladá, že Macron si vyberie cestu k novele o občianstve prostredníctvom parlamentu (má dve možnosti). „V takom prípade by zvolal obe jeho komory na spoločné zasadnutie. Schválenie návrhu si vyžaduje súhlas najmenej troch pätín všetkých poslancov a senátorov,“ ozrejmil denník Le Figaro. Iným nástrojom by bolo referendum, ktoré by prezident mohol časovať na 9. júna, keď sa vo Francúzsku uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu.
Druhá možnosť by mu asi padla vhod, pretože v kampani pred eurovoľbami by jeho kandidáti mohli zlanáriť (krajne) pravicových voličov témou sprísnenia imigračných podmienok. V prieskumoch verejnej mienky zaostáva politický tábor Macrona až o desať percent za suverénne vedúcou krajnou pravicou. Mnohí politici by uprednostnili referendum, ale s tým, že novela ústavy by vyzerala ešte prísnejšie, ako si predstavujú macronovci. „Ak nič neurobíme, potom o 30, 40, 50 rokov budú mestá vo Francúzsku žiť tak ako Mayotte,“ citoval ju server BFMTV političku krajnej pravice Marion Maréchalovú.
Naopak, ľavičiari bijú na poplach. „Urobila by sa výnimka pre jedno územie, ktorá sa potom môže rozmnožiť,“ uviedol poslanec Éric Coquerel pre server France Info, čím narážal na snahy predstaviteľov z opačného politického spektra.
Časopis Le Point upozornil, že viacerí experti považujú chystanú revíziu ústavy za rozchod s dlhou tradíciou francúzskeho právneho systému. „Naše štátne zriadenie je postavené na rovnosti občanov a na jednote územia,“ podotkol historik Patrick Weil v rozhovore pre server Sud-Ouest. Napriek tomu, že macronovci nepočítajú pre ďalšie zámorské teritóriá s podobnou výnimkou, akú pripravujú pre Mayotte, obáva sa, že novela by otvorila Pandorinu skrinku: „Existuje riziko, že by ju chcel každý – obyvatelia Novej Kaledónie, Korziky atď.“