„Toto je rozhodujúci moment pre našu generáciu. Ak neprejavíme odhodlanie, budeme považovaní za slabých. A ako história ukázala, slabosť nevedie k mieru,“ varoval estónsky prezident, podľa ktorého „Rusko sa zmocní všetkého, čo zostalo nepozorované, a preto nesmieme nič nechať bez dozoru“. A ruský prezident Vladimir Putin podľa autora nechce len dobyť Ukrajinu, ale testuje odhodlanie demokratického sveta, pretože demokracia sama o sebe predstavuje pre ruský režim hrozbu.
Čítajte aj Expert: Trump vraví, že Rusko si môže robiť, čo chce. Vedie to k horám mŕtvych
„Rusko sa zdá byť obrovské, je to jadrová veľmoc s takmer 145 miliónmi obyvateľov. To nás však nesmie ochromiť. V EÚ žije trikrát viac ľudí a náš celkový HDP je asi desaťkrát vyšší ako ruský,“ upozornil. „Keď sme jednotní, sme neporaziteľní,“ zdôraznil.
Na víťazstvo demokracií aj bez bitky je ale podľa estónskeho prezidenta nevyhnutné posilniť spoluprácu aj upevniť NATO prepojením plánov s konkrétnymi silami, schopnosťami a veliteľskými štruktúrami, ako aj zvýšiť obranné investície, zvýšiť kapacity zbrojného priemyslu a posilniť ozbrojené sily.
Estónsky prezident podporil myšlienku zriadenia funkcie komisára pre obranu, revíziu obrannej stratégie EÚ ako aj prispôsobenie pravidiel Európskej investičnej banky, aby umožnili investície do vojenského sektora. Aj keby sa totiž v Rusku zmenil režim, ruský postoj k Západu sa nezmení.