Lednika zatkli v apríli 2022. „Dali mu pätnásť dní väzenia, ale na slobodu sa už potom nedostal," pripomenul server RFI.
Prokurátor podal prísnejšiu obžalobu, ktorá viedla k odsúdeniu Lednika na tri roky. Dôvod? Sudkyňa sa stotožnila s názorom, že v jednom texte v novinách ohováral Lukašenka. Tatiana Šotiková, ktorá je smutne známa vynášaním tvrdých trestov nad kritikmi nedemokratického režimu, vyhlásila, že obžalovaný napísal lživé tvrdenia, ktoré znižujú dôstojnosť hlavy štátu. (Hlavnou témou príspevku v novinách bola úvaha o možnej neutralite Bieloruska s medzinárodnými zárukami.)
Server Vjasna naznačil, že sudkyňa Šotiková predstavuje postrach tých, čo vybočia z línie predpísanej Lukašenkom: „Napríklad odsúdila na tri mesiace obyvateľa Minska za to, že mal na plagáte nápis ,Nie vojne'."
V normálnom štáte by väzňa so zhoršeným zdravotným stavom, ako to bolo v Lednikovom prípade, previezli do väzenskej nemocnice. Prípadne by mu prezident udelil milosť. Prístup k jednému z mnohých politických trestancov v Bielorusku však svedčil o opaku.
Lednik mal od úradov priznanú invaliditu druhého stupňa, čo súviselo s jeho chorým srdcom. Pribudli mu aj žalúdočné a močové problémy, mal vývod, čiže katéter, čo je tuba, ktorá odvádza moč z mechúra do drenážneho vrecka.
Alexej Golovkin, už bývalý politický väzeň, porozprával o tom, v akých podmienkach Lednik žil za mrežami. Tento pozoruhodný a veľmi múdry človek podľa neho dúfal, že ho prevezú do nemocnice, aby mu lekári pomohli odvrátiť zhoršovanie zdravotného stavu.
Očakávanú pomoc mu však väznica neposkytla. „Najviac ma trápilo, že Igorovi nedovolili sprchovať sa napriek tomu, že je tam sprcha s horúcou vodou," uviedol Golovkin pre portál Zerkalo. Dodal, že Lednik sa zakaždým musel doprosovať strážnikov, aby mu niekedy umožnili urobiť si v kúpeľni hygienu tela.
Podľa Golovkina jeho spoluväzeň čoraz viac chradol a mal o seba veľký strach: „Hovoril mi, že jeho zdravotný stav sa stále zhoršuje, že ak mu neposkytnú kvalifikovanú medicínsku pomoc, tak to do odpykania trestu nedotiahne."
Líderka demokratickej bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá žije vo vynútenom exile, poukázala na to, že súd uväznil Lednika nehľadiac na to, že mal podlomené zdravie. Ocenila na ňom, že napriek represáliám sa nevzdával: politicky zaradený ako sociálny demokrat pomáhal ochrancom ľudských práv a rozvíjal demokratické hnutie v Bielorusku. „Je to neuveriteľná nespravodlivosť a tragédia – to, že režim zabíja vo väzniciach Bielorusov, ktorí chceli zmeniť život svojej krajiny k lepšiemu," napísala Cichanovská na sociálnej sieti Telegram.
S veľkou obavou zároveň poznamenala, že ďalší väznení kritici režimu podobne ako Lednik sa boria s podobnými problémami. Niektorí z nich majú tiež choré srdce, iní trpia onkologickými ochoreniami.
Cichanovská poukázala aj na skutočnosť, že ide už o piatu smrť medzi politickými väzňami diktátora od sfalšovaných výsledkov prezidentských volieb roku 2020, po ktorých nasledovala vlna zatýkania: „Vitoľd Ašurok, Nikolaj Klimovič, Aleš Puškin, Vadim Chrasko a teraz Igor Lednik sa stali obeťami Lukašenkovho režimu."
Čítajte viac Čo by sa stalo, keby Lukašenko zomrel? Cichanovská má plán
Osudy predchádzajúcich štyroch mŕtvych vyzerajú ako z hororového filmu, ale, bohužiaľ, sú skutočné.
Pozostalým vydali Ašurokovo telo s obviazanou hlavou. Patológovia tvrdili, že mŕtvola spadla na zem, keď ju v márnici vyberali z chladiaceho boxu. Príčina Ašurokovho úmrtia bola neznáma. Klimoviča uväznili napriek tomu, že mal podobne ako Lednik priznaný druhý stupeň invalidity (išlo o problémy so srdcom a prekonal mozgovú porážku). Vo väzenských podmienkach bez náležitej zdravotnej starostlivosti nemal šancu prežiť.
Puškin zjavne zaplatil životom za oneskorenú pomoc. Praskol mu vred, do nemocnice sa včas nedostal. Chrasko zomrel na zápal pľúc. Jeho príbuzní boli presvedčení, že do nemocnice ho z väzenia previezli až vtedy, keď ho už lekári nedokázali udržať nažive.