Nemecký denník Die Welt nedávno informoval, že sa o Ursule von der Leyenovej uvažovalo ako o možnej nástupkyni generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Navrhol ju vraj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Podľa denníka však nominácii zabránil nemecký kancelár, sociálny demokrat Olaf Scholz. Vraj sa mu nepáčilo, že by taký dôležitý post mala obsadiť kresťanská demokratka, ktorá je navyše príliš kritická voči Rusku. Čo si o tom myslíte?
Nie som odborník na Severoatlantickú alianciu, ale zdá sa mi, že je to príliš divoká špekulácia. Samozrejme, môže to byť pravda, no Ursulu von der Leyenovú si nedokážem predstaviť ako generálnu tajomníčku NATO. Ani neviem, že by mala také ambície. V minulosti síce bola nemeckou ministerkou obrany, takže z tohto pohľadu by sa na to hodila, ale dnes je predsedníčkou Európskej komisie a diskutuje sa hlavne o tom, či ňou bude ďalej.
Čítajte viac Von der Leyenová sa bude uchádzať o druhý mandát na čele Európskej komisie
Jej funkčné obdobie sa končí v októbri a ako už prezradila, chcela by v úrade pokračovať. Aké má šance?
Myslím, že celkom dobré. Je úradujúcou predsedníčkou EK, a hoci ju často kritizujú – ako ostatne kritizovali všetkých predsedov, domnievam sa, že vykonala dobrú prácu – v krízovom manažmente, ale aj v mnohých iných oblastiach. Vyzerá to tak, že má podporu svojej strany – Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a asi sa stane vrcholovou kandidátkou frakcie Európskej ľudovej strany – kresťanských demokratov v Európskom parlamente. Bude mať, pravdaže, protikandidátov a možno sa objavia nejaké prekážky, ale má dobré vyhliadky.
Sú už známi aj iní kandidáti na miesto von der Leyenovej?
Svojho kandidáta musí ešte navrhnúť Strana európskych socialistov v Európskom parlamente. Dôležité však je, že kandidáta na predsedu EK určuje Európska rada, ktorá po schválení Európskym parlamentom EK aj vymenuje. To znamená, že Európska rada si môže povedať, že je síce pekné, ako si to predstavuje europarlament, ale my to tak nechceme. Stáva sa to, aj pred piatimi rokmi to tak bolo.
Ani Viktor Orbán určite nebude Ursulou von der Leyenovou nadšený, keďže podporovala konanie proti Maďarsku, no Európska rada sa musí na niekom zhodnúť. Treba preto vždy počítať aj s nejakým prekvapujúcim kandidátom, čo sa napokon stalo i minule pri Ursule von der Leyenovej. Zatiaľ však nevidím žiadnych iných kandidátov, ktorí by mali reálne šance.
Keď von der Leyenovú prvý raz zvolili na čelo EK, v europarlamente jej vymenovanie prešlo iba tesnou väčšinou. Pôjde to teraz ľahšie?
Nebude to jednoduché, lebo vtedy tú tesnú väčšinu, ktorá ju zvolila, tvorili aj poslanci Zelených a liberálov a z ich strany medzitým prichádza kritika. Okrem toho sa očakáva odpor euroskeptických pravicovo-populistických strán, takže na zvolenie Ursuly von der Leyenovej bude opäť treba hľadať väčšinu.
Foto: TASR/AP, Efrem Lukatsky
Aký vzťah k nej má Olaf Scholz? Môže von der Leyenová rátať s jeho podporou?
V koaličnej zmluve, ktorou sa riadi spolková vláda, sa uvádza, že pokiaľ Ursula von der Leyenová bude viesť v predvolebnom boji o miesto predsedníčky EK, spolková vláda ju podporí, pretože je Nemka. Aj Olaf Scholz ako sociálny demokrat radšej podporí kresťanskú demokratku, ktorá je Nemka, ako niekoho, kto Nemcom nie je. Veď Nemecko predtým na čele EK už 50 rokov nikoho nemalo – naposledy Waltera Hallsteina, ktorý bol prvým predsedom Európskeho hospodárskeho spoločenstva (v rokoch 1958 až 1967, pozn. red.).
Von der Leyenová vyhlásila, že ak by v úrade pokračovala, chcela by v kabinete vytvoriť novú funkciu európskeho komisára pre obranu. Čo vy na to?
Viem si to predstaviť, aj keď si myslím, že to nebude ľahké presadiť, lebo obranná politika nie je kompetenciou EÚ. Veď už teraz sme svedkami protestov z niektorých členských štátov, že si komisia uzurpuje priveľa moci. Na druhej strane sa domnievam, že ak sa Ursula von der Leyenová naozaj znova stane predsedníčkou EK, nikto jej nebude brániť, aby mala i komisára pre obranu. Mohlo by jej to prejsť.
Ako inak hodnotíte jej úradovanie? Akou bola predsedníčkou?
Európsku komisiu viedla v krízových časoch. Krátko po tom,čo nastúpila do funkcie, sa začala pandémia koronavírusu a ona musela takpovediac z „home officeu“ riešiť koronakrízu. Podľa mňa to zvládla výborne. Dobre vystupovala aj po vypuknutí vojny na Ukrajine. Za tých podmienok, aké sú, dosiahla skutočne veľa, takže keby som to mal zhrnúť, myslím si, že v krízových časoch bola dosť úspešnou predsedníčkou.
Čítajte viac EÚ bude stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude treba, vyhlásila Leyenová
Kritici jej však vyčítajú, že na začiatku koronakrízy reagovala príliš pomaly, za vinu jej kladú aj chyby pri obstarávaní očkovacích látok proti covidu.
Je pravda, že reagovala pomaly, ale tu si treba uvedomiť, čo mohla EK reálne urobiť. Napokon ani členské štáty EÚ na koronakrízu nereagovali rýchlejšie, túto kritiku preto považujem za prehnanú. Je pravda aj to, že obstarávanie vakcín proti covidu bolo ťažké a pomalé, no na druhej strane sa ich vďaka spoločnému európskemu prístupu podarilo nakúpiť pomerne lacno, na čo sa v tejto debate zabúda.
Strana Zelení, ktorá je súčasťou spolkovej vlády, predsedníčke EK zazlieva, že chce ďalej zostať v úrade, teda dať sa zvoliť, no sama v eurovoľbách nekandiduje. Čo na to hovoríte?
Problém je podľa mňa v tom, že Zelení sú frustrovaní. Obávajú sa, že Ursula von der Leyenová sa odkloní od presadzovanej environmentálnej politiky „green dealu“ a bude brať oveľa väčší ohľad na ekonomické záujmy. To je asi hlavný dôvod ich nespokojnosti.
Na čele EK sú stále politici zo Západu. Dočkajú sa svojho predsedu aj krajiny strednej či východnej Európy?
Je to možné. Ako som už spomínal, netreba zabúdať, že Ursula von der Leyenová je predsedníčkou EK z najväčšieho členského štátu EÚ, ktorý mal predtým posledného predsedu pred vyše 50 rokmi. Šéfom EK bol i Jean-Claude Juncker, ktorý bol zase zástupcom Luxemburska, teda najmenšej krajiny EÚ. Preto si viem predstaviť, že raz príde rad aj na kandidáta či kandidátku z východnej alebo strednej Európy.