Podpora vojenskej pomoci síce medzi obyvateľmi zoslabla, ale nejde o výrazný pokles. Prihovárajú sa za ňu dve tretiny Francúzov (stúpencov vyzbrojovania ukrajinskej armády bolo v júni 2023 o desať percent viac) .„Poskytovanie zbraní pre Ukrajinu by podľa 41 percent opýtaných malo pokračovať a 21 percent si myslí, že má byť väčšie. Záporný názor zastáva 38 percent respondentov," informovali noviny La Tribune o prieskume verejnej mienky, ktorý si dali vypracovať.
Spomedzi členských štátov EÚ najviac peňazí na obranu dávajú Nemecko a Francúzsko. Kielsky inštitút pre svetovú ekonomiku vyrátal, že kým Berlín za dva roky od vypuknutia vojny dodal Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote vyše 17 miliárd eur, naopak, Paríž neprekročil ani jednu miliardu (635 miliónov eur). V pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) ide v prípade Nemecka o 0,4 percenta a čo sa týka Francúzska, len o 0,02 percenta HDP.
Berlín je už najvýznamnejší poskytovateľ vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celej Európe. Pred dvomi rokmi by to asi málokto predpovedal, pretože Nemci spočiatku otáľali. Súviselo to hlavne s historickou traumou – s povedomím, že kedysi ich zbrane zabíjali na ukrajinskom a ruskom území po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistami.
Macron pritom má kapacity, aby sa správal k ukrajinskému lídrovi Volodymyrovi Zelenskému viac ústretovo. Veď ročný rozpočet Francúzska na obranu dosahuje okolo 45 miliárd eur (Nemecko na ňu vynakladá približne o 5 miliárd eur viac). Mimochodom, o sile krajiny galského kohúta napovedá to, že vlastní jeden z najväčších zbrojných priemyslov na starom kontinente, a hovorí sa, že ako jediný európsky štát by dokázal uskutočňovať efektívne samostatné vojenské operácie v iných častiach sveta.
Politici v Paríži tvrdia, že v zahraničí vytváraný obraz o francúzskej pomoci pre Ukrajinu pôsobí skreslene. Poukazujú na to, že dáta, aké napríklad používa zmienený nemecký inštitút, sú neúplné. Podľa francúzskeho parlamentného výboru pre obranu a ozbrojené sily dosiahla celková vojenská pomoc 3,2 miliardy eur. Jeho členovia do tejto sumy započítali aj 300 miliónov eur určených na výcvik 7-tisíc ukrajinských vojakov. Z údajov výboru vyplýva, že hodnota poskytnutých zbraní je 1,7 miliardy eur. Jej výšku však niektorí odborníci spochybňujú, keď upozorňujú, že arzenál vyrobený napríklad pred desiatimi rokmi má teraz nižšiu cenu.
Francúzsko na svoju obhajobu tiež uvádza, že si treba detailne všímať podobu pomoci. Poukazuje napríklad, že Ukrajine poskytlo rakety dlhého doletu jedného typu skôr, ako to urobili USA.
V poslednom čase sa zdá, že Francúzsko sa rozhýbalo. Macron apeloval na zbrojovky, aby zvýšili svoju výrobu a zamerali sa aj na inovácie. Navyše so Zelenským tento mesiac podpísal zmluvu na obdobie desiatich rokov, v ktorej sa zaviazal zväčšiť objem vojenskej pomoci. V tomto roku by mala predstavovať 3 miliardy eur, médiá však nespresnili, koľko peňazí pripadne na priamu pomoc a koľko na nepriamu (napríklad výcvik vojakov či poskytovanie satelitných informácií).
Významný záväzok Paríža z pohľadu Zelenského je už známy. Ide o muníciu, ktorú jeho vojaci súrne potrebujú. „Na začiatku vojny dostával Kyjev tisíc delostreleckých granátov mesačne. Minister obrany Sébastien Lecornu povedal, že od tohto roku sa ich počet strojnásobí," upozornil server Capital.
Mimochodom, vyčlenené zdroje pre Ukrajinu by nemali ísť na úkor francúzskych ozbrojených síl. Štátny rozpočet pre rezort obrany počíta v tomto roku so sumou 47,2 miliardy eur, čo je nárast v porovnaní s minulým rokom o vyše 2 miliardy. „Do roku 2030 sa vo Francúzsku ráta s tým, že jeho armáde každý rok pribudnú 3 miliardy eur," poznamenal denník Le Figaro. Kým v období 2019 – 2025 bol plán 295 miliárd, nový sedemročný zámer narába s objemom až 438 miliárd eur.
Po dvoch rokoch vojny chce Macron dokázať, že mu na osude Ukrajiny záleží, aj tým, že na tento pondelok pozval do Paríža lídrov európskych štátov, ktorí neochvejne stoja po boku Zelenského. Hovoriť budú o posilnení pomoci.