Vo Veľkej mešite v Alžíre, ktorú od roku 2010 stavala čínska firma, sa nachádza najvyšší minaret na svete vysoký 265 metrov. Alžírska stavba je tiež najväčším islamským duchovným stánkom mimo moslimských svätých miest a jej modlitebňa poskytuje priestor pre 120-tisíc veriacich.
Moderný dizajn spája arabské a severoafrické vplyvy na počesť alžírskych kultúr a tradícií. Mešita taktiež disponuje pristávacou plochou pre helikoptéry a rozsiahlou knižnicou, ktorá pojme vyše milión kníh.
Slávnostné otvorenie mešity by malo moslimov inšpirovať „k dobru a umiernenosti“, povedal Alí Muhammad Salabi, generálny tajomník svetovej rady ulemov, ktorá združuje moslimských učencov a duchovných vodcov.
Propagácia umiernenej verzie islamu je kľúčovou prioritou pre alžírsku vládu od času, keď vláda potlačila povstanie vedené islamistami v deväťdesiatych rokoch, ktoré uvrhlo krajinu do krvavej občianskej vojny.
Alžírsky prezident Abdal Madžíd Tabbúni síce teraz mešitu slávnostne otvoril, aby tak naplnil sľuby a sprístupnil ju s náležitou pompou, jednalo sa však viac-menej o ceremoniálnu záležitosť. Mešita je totiž pre medzinárodných turistov a štátne návštevy prístupná už približne päť rokov. Termín oficiálneho otvorenia sa tiež niekoľkokrát odkladal.
Načasovanie slávnostného otvorenia Veľkej mešity v Alžíri znamená, že do nej bude mať verejnosť prístup na nočné modlitby v čase ramadánu. Moslimský posvätný mesiac začína 10. marca.
Okrem svojich obrovských rozmerov je mešita známa aj kvôli kontroverziám, ktoré sa s ňou spájajú. Či už to je sedem rokov výstavby alebo jej umiestnenie v oblasti, kde je podľa niektorých expertov značné riziko zemetrasenia. Štát vo svojom nedeľnom vyjadrení na stránkach alžírskej tlačovej agentúry APS tieto problémy poprel.
Alžírčania stratili s projektom mešity trpezlivosť už v priebehu jej budovania kvôli neustálemu odkladaniu a zdražovaniu. Výstavba stála podľa oficiálnych informácií 898 miliónov dolárov a mnohí Alžírčania hovorili, že by radšej mali za tú cenu v krajine štyri nové nemocnice.
Mešita bola pôvodne projektom bývalého alžírskeho prezidenta Abdal Azíza Butefliku a mala niesť jeho meno. Protesty v Alžírsku v roku 2019 ale prezidenta Butefliku po viac ako 20 rokoch vlády donútili rezignovať, a zabránili mu tak mešitu slávnostne otvoriť a pomenovať.
Veľká mešita v Alžíri, spolu s významnou štátnou diaľnicou a výstavbou milióna nových bytových jednotiek, boli navyše za Buteflikovej éry sprevádzané množstvom podozrení z úplatkov pre dodávateľov, ktoré údajne skončili vo vreckách štátnych úradníkov.