Nikolaj Ryžkov bol v rokoch 1974 – 1989 poslancom Najvyššieho sovietu ZSSR, dvojkomorového parlamentu krajiny. V rokoch 1985 – 1991 pôsobil ako predseda vlády ZSSR – Rady ministrov.
V roku 1991 kandidoval v prvých prezidentských voľbách v Rusku, v ktorých prehral s Borisom Jeľcinom. V rokoch 1996 – 2003 bol Ryžkov predsedom ľavicového Národno-vlasteneckého zväzu Ruska (NPSR).
Po rezignácii a odchode do dôchodku Ryžkov pokračoval vo svojej politickej kariére. V rokoch 1995 – 2003 bol poslancom Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu Ruskej federácie. Následne 20 rokov pôsobil poslanec Rady federácie za región Belgorod.
Ryžkov ako člen hornej komory parlamentu v roku 2014 podporil vstup ruských vojsk na Krym , ako aj anexiu Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti na Ukrajine v roku 2022. Za tento postoj sa dostal na sankčný zoznam Európskej únie, USA, Ukrajiny, Veľkej Británie, Kanady, Švajčiarska, Austrálie a Nového Zélandu.