V židovskom štáte sa štyri mesiace od krvavých útokov teroristov z hnutia Hamas proti civilistom vyostruje spor týkajúci sa výnimky pre ultraortodoxných veriacich. Zákon im doteraz zaručuje, že ak sa oddali štúdiu Tóry, na vojenčinu nemusia nastúpiť. Stále viac Izraelčanov sa nazdáva, že zvlášť v období, keď ich armáda chce zúčtovať s palestínskymi radikálmi, je táto výnimka nemorálna.
Kedysi privilégium ultraortodoxných Židov nikomu nemohlo prekážať. Keď v roku 1949 vznikol štát Izrael, približne štyristo mladých mužov dostalo možnosť ponárať sa do štúdia Tóry, aby si po holokauste ďalšie pokolenia dôkladne uchovávali náboženské tradície. „V súčasnosti však Izrael má 1,3 milióna ultraortodoxných Židov," upozornila agentúra AFP s tým, že ženy z tejto komunity majú priemerne až šesť potomkov. Naopak, ostatné Izraelčanky vychovávajú zvyčajne dve-tri deti.
V minulom roku využilo šancu nenastúpiť na vojenskú prezenčnú službu zhruba 66-tisíc ultraortodoxných veriacich. Tí, ktorým prekáža také zvýhodnenie spoluobčanov, poukazujú aj na to, že na ich ješivy (židovské školy vyššieho stupňa) ide priveľa peňazí zo štátneho rozpočtu. Vláda vlani vyčlenila pre ultraortodoxných Židov v prepočte takmer miliardu eur.
Nevôľa mnohých Izraelčanov s uplatňovaním výnimky začína byť silnejšia v súvislosti s tým, že mladí muži majú po novom absolvovať celé tri roky povinnej vojenčiny a mladé ženy kompletné dva roky, čo je o niekoľko mesiacov dlhšie ak doteraz. Minister obrany Joav Galant apeluje na zmenu: „Vážime si tých, ktorí zasvätili svoj život učeniu sa Tóry. Bez fyzickej existencie však neexistuje duchovná existencia. Naše bezpečnostné výzvy ukazujú, že každý musí niesť bremeno služby," vyhlásil v televíznom prejave.
Galant síce nepríjemne prekvapil ultraortodoxných Židov, ale pritom požaduje splniť úlohu, ktorú dostala vláda, respektíve parlament. Najvyšší súd totiž už v roku 2017 rozhodol, že uvedená výnimka je v nesúlade s ústavou. Zvýhodnením jednej skupiny obyvateľstva diskriminuje ostatných občanov. Doteraz sa však nepodarilo prijať legislatívu, ktorá by dala veci do poriadku. Naopak, vlani si ultraortodoxní Židia mohli vydýchnuť: vláda v júni 2023 prikázala ozbrojeným silám, aby im najbližších deväť mesiacov neposielala povolávacie rozkazy do armády. „Najvyšší súd varoval, že anuluje nariadenie vlády," upozornil server Times of Israel.
Apel ministra Galanta zaznel v období, keď sa pomaly blíži vypršanie platnosti predĺženej výnimky. Dve malé ultraortodoxné politické strany, ktoré sú zastúpené v koaličnej vláde, sa vyhrážajú, že by z nej odišli v prípade, že by študenti Tóry museli rukovať. Premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že je ochotný hľadať kompromis, ale o možnej zmene nechce počuť, pokiaľ Izrael vedie bojové operácie proti Hamasu. Dal jasne najavo, že téma výnimky by mohla viesť až k takej hádke medzi koaličnými partnermi, že jediným východiskom by sa stali predčasné voľby.
Foto: SITA/AP, Leo Correa
Opozičný líder Jair Lapid chce konať bez ohľadu na to, ako vyzerá situácia vnútri koalície. Návrh zmeny sa chystá predložiť do parlamentu „Nemôžeme spoločne vyhrať, ak spoločne nebojujeme," citoval ho Times of Israel v narážke na to, že ultraortodoxní Židia musia byť solidárni s ostatnými Izraelčanmi, ktorí riskujú svoj život so zbraňou v ruke proti teroristom.
Tí, ktorých sa týka možná zmena, okato dávajú najavo svoj nesúhlas: začali demonštrovať. „Budeme proti za každú cenu. Zobrať chlapca z ješivy je nemožné. Je to ako vyloviť z vody rybu, do minúty zomrie," citovala AFP Jehudu Chena, jedného z protestujúcich v Jeruzaleme.
Čítajte viac Židov zrovnoprávni branná povinnosť
Nie všetci ultraortodoxní Židia však považujú vojenčinu za neprípustnú. V minulom roku nevyužilo výnimku zhruba tisíc z nich a, naopak, rozhodli sa narukovať. V porovnaní so 66-tisícmi tých, ktorí vlani odmietli nosiť vojenskú uniformu, je to síce malý počet, ale armáda im môže byť vďačná, že našli odvahu. Vo svojej komunite sa totiž pre toto rozhodnutie stretávajú s kritikou, niekedy až s opovrhovaním.