V posledných dňoch sa diskutuje o tom, či alebo v akej forme by mohli ísť nejakí európski vojaci na Ukrajinu. Vy dlhodobo podporujete existenciu niečoho, čo by sa dalo nazvať európska armáda. Nechcem tieto veci úplne spájať, ale obe súvisia s momentálnou situáciou na Ukrajine. Čo si myslíte o spomenutej debate a ako by v tomto prípade mohlo pomôcť niečo ako európska armáda?
Som rád, že ste zmienili, že netreba spájať to, čo vyhŕkol francúzsky prezident Emmanuel Macron pred desiatimi dňami, s tým, čo naozaj robím už celé roky. Znamená to, že podporujem potrebu vytvorenia spoločných zjednotených európskych obranných síl alebo zjednodušene povedané európskej armády. Poviem veľmi otvorene, že sa mi nepáči správanie francúzskeho prezidenta.
Prečo?
Pred pár rokmi Macron ohúril svet rečami o tom, že Severoatlantická aliancia sa nachádza v stave klinickej smrti. Povedzte mi, načo to bolo dobré? Rovnako teraz vyhŕkol niečo, čo vôbec nemal, pretože otázka dnes takto neznie. To, čo Macron povedal, dobre slúži akurát ako provokácia rôznych extrémistov a na vystrašenie ľudí, ktorí detailne nesledujú politiku. Ako vravím, otázka dnes neznie tak, či budeme posielať vojakov na Ukrajinu. Je to absolútne neaktuálna téma. Problémom je, či sa konečne rozhýbeme so zbrojnou výrobou, aby sme vedeli vyrobiť dostatočné množstvo delostreleckých granátov. Dnes ich Rusko vyprodukuje za jeden mesiac viac ako Spojené štáty a Európska únia dohromady. A Ukrajinci zomierajú a zomierajú. Otázkou je, či sa konečne dokážu zjednotiť Nemci a Francúzi na tom, ako budeme vyplácať krajiny, ktoré investovali na Ukrajine. Dodnes nechápem, ako je možné, že sa nevieme dohodnúť, či budeme financovať výrobu zbrojnej techniky spoločnými európskymi peniazmi, vydaním spoločných európskych dlhopisov, alebo nejako inak. To sú aktuálne témy. My rozprávame, rozprávame, rozprávame, ohurujeme, ale nedokážeme urobiť konkrétne kroky. Nemôže to takto ísť donekonečna. Macron nemá koho vyzývať, Macron nemá koho ohurovať. Macron by sa mal rozhýbať.
Keď sa rozprávame o Ukrajine, slovenská vláda v tejto chvíli hovorí, že robí politiku na všetky štyri svetové strany. Videli sme fotografie ministra obrany Roberta Kaliňáka s ministrom obrany USA Lloydom Austinom. A rovnako ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Je takáto politika udržateľná? A ako vnímate stretnutie Blanára s Lavrovom?
Vnímam ho v kontexte správania Roberta Fica, politickej strany Smer, ale aj koaličných partnerov. Táto politika sa opiera o jednu jedinú axiómu alebo prioritu, a tou je chrániť samých seba. Keby som chcel byť trochu vulgárny, tak poviem, že Fica a jeho kamarilu nezaujíma nič iné, len chrániť si svoj vlastný zadok. Je to alfa a omega celej politiky. Ostatné nemusíme rozoberať. Je hanebné, že sa minister zahraničných vecí stretol s Lavrovom, ale to musí dnes vedieť každé príčetné normálne politické dieťa.
Kabinet českého premiéra Petra Fialu pozastavil medzivládne konzultácie so slovenskou vládou aj na základe toho, akú Bratislava v tejto chvíli robí politiku smerom k Rusku a Ukrajine. Je to prekvapujúca reakcia?
Ako človek, ktorý nikdy nechcel preháňať ani dramatizovať, sa musím priznať, že to na mňa doľahlo. Dostali sme facku. Facka vždy zabolí. Ale facka od brata bolí dvojnásobne. Nepamätám si v našich vzťahoch také silné upozornenie spoza Moravy, že na Slovensku sa deje niečo veľmi nepríjemné. Zišli sme na šikmú plochu, z ktorej bude pomerne zložité sa dostať. No najhoršie na tom všetkom je, že neverím, že by to malo na Fica nejaký vplyv. To je najsmutnejšie, pretože som si takmer istý, že medzi premiérom Fialom a premiérom Ficom bolo viacero rozhovorov. Predseda slovenskej vlády si musel uvedomovať vážnosť situácie a to, že pre českú vládu bolo neprijateľné tváriť sa, že sa nič nedeje. Z tohto uhla pohľadu nemôžeme jej gesto podceňovať. Je to veľká výzva pre slovenskú opozíciu. Je najvyšší čas, aby sme sa všetci, ktorí to myslíme so Slovenskom vážne, trochu spamätali a zomkli. A ponúkli alternatívu. Jednoducho Fica je potrebné na Slovensku politicky poraziť a čím skôr, tým lepšie.
Je možné, že predsedníčkou ďalšej Európskej komisie bude opäť Ursula von der Leyenová. Bude pokračovať vo varovaniach, ktoré posiela súčasnej slovenskej vláde a ktoré sa týkajú právneho štátu?
Pozrite sa, nepatrím medzi tých, ktorí vyrábajú čierne scenáre. Ja som ani za Vladimíra Mečiara nechodil žalovať do Bruselu. Čestné slovo. Spomínam si na návštevu, keď do Bratislavy prišiel luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Chcel sa so mnou stretnúť, lebo vtedy som už bol na ceste k tomu, že sa stanem lídrom opozície pre voľby v roku 1998. Mečiar mu nechcel dať sprievod a umožniť mu stretnutie so mnou. Juncker povedal, že keď nebude môcť za mnou ísť, skončí štátnu návštevu. Nakoniec sme sa teda videli. Ale nebol som to ja, kto vyplakával. Takéto vyplakávanie rád nemám, lebo viem, že nám to v konečnom dôsledku nepomôže. Nespoliehajme sa na iných. Ani na von der Leyenovú, ani na Európsku komisiu. Ako som vravel, my si to musíme vybaviť sami. Slovenky a Slováci. A opozícia nesmie chrápať.
Ale eurokomisia hodnotí úroveň dodržiavanie zásad právneho štátu. Je to jej práca a netýka sa to len Slovenska.
Už keď sme sa uchádzali o vstup do EÚ, museli sme splniť maastrichtské ekonomické, ale aj kodanské politické kritériá. Na to sa nikto nesmie hnevať. Nemusí sa nám páčiť, keď nám bruselskí úradníci „kafrú“ do národných kompetencií. To sa hnevám aj ja. Ale to, že niekto kontroluje úroveň dodržiavania pravidiel klubu, do ktorého sme dobrovoľne vstúpili, je úplne normálne. Ďalšou úrovňou sú peniaze. Keď čerpáme európske fondy, plán obnovy a neviem čo všetko, nemôžeme sa hnevať, keď sa bruselské inštitúcie zaujímajú, či tieto financie míňame v súlade s pravidlami a predpismi. Samozrejme, že eurokomisia si robí svoju robotu a nepochybujem o tom, že to tak bude aj naďalej. Je však na nás, aby sme sa postarali o to, že budeme znovu normálni. Nejde len o to, aby sme tak vyzerali zvonku. Lebo to, čo sa dnes deje na Slovensku, čo musím čítať každý boží deň, to je extrémne nenormálne. Neveril som, že sa vrátime do takýchto vôd.