Ruské úrady sa pripravujú na nový masívny informačný útok na prezidenta Zelenského. Cieľom je podkopať dôveru, ktorú má u spoločnosti a vojakov na fronte. Pre agentúru Bloomberg to povedal pod podmienkou anonymity zdroj blízky ukrajinskej vláde.
Útok by podľa neho mohol prísť v čase, keď verejná podpora Zelenského slabne, keďže vojna vstúpila do tretieho roku, ruské jednotky prešli do ofenzívy a nad pokračovaním pomoci západných partnerov visí otáznik.
Moskva ráta s tým, že ukrajinský prezident sa momentálne nachádza v obzvlášť chúlostivej situácii. Zelenského niekdajšia bezkonkurenčná popularita klesá a jeho autorita sa javí byť voči podrývačským snahám zraniteľná viac, ako kedykoľvek za bezmála päť rokov, čo je pri moci.
„Ústredným prvkom úsilia Kremľa bude snaha narušiť Zelenského demokratickú legitimitu v očiach verejnosti, keďže päťročné funkčné obdobie sa mu bez hlasovania o znovuzvolení chýli ku koncu,“ píše Bloomberg.
Mierové pravidlá vo vojne
Za normálnej situácie by prezidentské voľby na Ukrajine mali byť vypísané na 31. marca 2024. Podľa ústavy sa totiž majú konať poslednú marcovú nedeľu piateho roku funkčného obdobia úradujúceho prezidenta.
Situácia však zďaleka nie je normálna. Asi pätina ukrajinského územia je pod ruskou okupáciou, milióny ľudí utiekli z krajiny a národná infraštruktúra je dvojročnými bojmi vážne narušená. Aby sa ústavou predpísaný termín stihol, volebný proces by už musel byť v plnom prúde. Parlament však do konca minulého roka voľby nevypísal, a je tak isté, že Ukrajinci dva týždne po Rusoch a týždeň po Slovákoch k volebným urnám nepôjdu.
Keď Zelenskyj na jar 2019 triumfoval vo voľbách so závratnou podporou 73 percent hlasov a 20. mája zložil prezidentskú prísahu, vyhlasoval, že o znovuzvolenie sa uchádzať nebude. Veľká ruská invázia o tri roky neskôr však všetko zmenila.
Foto: Telegram (Zelenskiy / Official)
Zmenil sa aj Zelenskyj. Z niekdajšieho komika sa stal vojnový vodca krajiny, ktorá sa bráni agresii mocného suseda. Vlani koncom augusta v rozhovore pre portugalskú verejnoprávnu televíziu RTP už pripustil, že pokiaľ v roku 2024 bude vojna pokračovať a ak sa budú konať voľby, tak kandidovať bude.
Svoje odhodlanie potvrdil ešte aj v októbri. „Ak bude pokračovať vojna, áno. Pokiaľ nie, tak nie. Nemôžem ujsť počas vojny,“ povedal pre rumunskú televíziu digi24.
Háčik je však práve v tom, že vojna pokračuje. A trvá aj vojnový stav. Ukrajina ho zaviedla 24. februára 2022 a odvtedy ho pravidelne predlžuje. Článok 19 ukrajinského zákona o vojnovom stave pritom uvádza, že v podmienkach tohto právneho režimu je zakázané uskutočniť prezidentské, parlamentné i miestne voľby.
Pravda, Zelenského zoskupenie Sluha národa má v parlamente dostatočný počet hlasov na to, aby príslušný paragraf zmenilo. Prezident to pôvodne aj pripúšťal, keďže viacerí západní spojenci naznačovali, že by bolo vhodné, aby sa voľby aj napriek vojne konali v riadnom termíne.
Tento názor vyjadril napríklad donedávny predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Tiny Kox, keď v jednom z rozhovorov vyhlásil, že Ukrajina by mala napriek vojne usporiadať voľby, pretože ju k tomu zaväzuje štatút Rady Európy.
Nie je čas na voľby
Ešte vážnejšie v Kyjeve vnímali rovnakú požiadavku amerického republikánskeho senátora Lindseyho Grahama. V reakcii na Grahamovo vyhlásenie Zelenskyj vymenoval, aké sú hlavné podmienky konania volieb. Popri zmene zákona spomenul otázku financovania, pretože podľa jeho slov už v čase mieru stáli voľby na Ukrajine päť miliárd hrivien, čo je podľa súčasného kurzu 120 miliónov eur.
Na to, aby sa mohli konať voľby v čase bojov, by Ukrajina potrebovala nielen finančnú podporu od partnerov, ale aj ich aktívne zapojenie do organizácie i logistického zabezpečenia hlasovania ako aj vyriešenia bezpečnostných problémov, upozornil Zelenskyj.
„Aby mohli voliť aj vojaci na frontovej línii, potrebujeme pozorovateľov z celého sveta. Chcem, aby všetko bolo v súlade so zákonom, transparentné a demokratické, ako to bolo vo voľbách, keď som sa stal prezidentom," povedal v spomínanom rozhovore pre RTP. Zdôraznil tiež, že pre riziko ruského bombardovania treba zabezpečiť, aby ľudia boli pri hlasovaní chránení a aby príležitosť voliť dostali aj milióny utečencov po celom svete i Ukrajincov, ktorí sa ocitli na okupovaných územiach i v Rusku.
Čítajte viac Olena Zelenská nechce, aby jej manžel znovu kandidoval na prezidenta: Mali by sme si nájsť niečo nové
V novembri už Zelenskyj priznal, že na voľby na Ukrajine nie sú vhodné podmienky. „Musíme uznať, že teraz je čas na obranu, čas na boj, od ktorého závisí osud tohto štátu a ľudí,“ vysvetlil v jednom zo svojich každodenných videopríhovorov a dodal: „Som presvedčený, že teraz nie je pravý čas na voľby.“
Trúfalosť autokratického režimu
Ukrajinský líder dal tento týždeň jasne najavo, že očakáva, že Kremeľ sa tejto záležitosti chytí a to napriek tomu, že kritizovať údajný demokratický deficit na Ukrajine je bezočivo trúfalé od autokratického režimu, chystajúceho sa zmanipulovaným a prísne kontrolovaným hlasovaním predĺžiť bezmála štvrťstoročné vládnutie Vladimira Putina.
Putin sa v minulosti opakovane zaprisahával, že nebude meniť ústavu, aby si zabezpečil ďalšie funkčné obdobie. V roku 2020, keď svet zápasil s pandémiou, ale napokon presadil legislatívnu úpravu, ktorá mu otvorila cestu k udržaniu sa pri moci hoci až do roku 2036.
Voľby, ku ktorým úrady nepripustili demokratických oponentov Putina, navyše v situácii, keď sa má hlasovať aj na anektovaných ukrajinských územiach, Západ nemieni uznať za legitímne. Moskva na ich monitorovanie nepripustí ani pozorovateľov Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Kým ruskí propagandisti odklad ukrajinských volieb označujú za prejav Zelenského zbabelosti, pre ktorú sa podľa nich vzdáva aj zvyšku legitimity, spojenci Kyjeva väčšinou príjmajú jeho rozhodnutie s pochopením.
„Nie je to názor, ktorý zastávajú západní partneri či azda niekto z Ukrajiny, ale ide o naratív a program Ruskej federácie,“ citoval Zelenského Bloomberg. „Všetky spravodajské služby G7 majú príslušné dokumenty. Pre každého je v zásade jasné, že ide o program Rusov,“ povedal ukrajinský prezident a doplnil: "Viem, že niektorí novinári v Spojených štátoch majú tiež tieto dokumenty. Dokument dokonca obsahuje peniaze, čiastky pridelené niektorým inštitúciám na nastolenie tejto témy.“
Pripravujú Majdan-3?
Zelenskyj tvrdí, že Rusko pripravuje na Ukrajine „Majdan-3“. „Naša spravodajská služba má informácie, ktoré pochádzajú aj od našich partnerov,“ cituje ho portál Moscow Times.
Moskva sa podľa neho snaží „zasiať rozkol v ukrajinskej spoločnosti, vytvoriť chaos v krajine a v konečnom dôsledku odstrániť prezidenta“.
Podľa rovnakého zdroja, ktorý sa odvoláva na informácie od šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylla Budanova, „Rusko už minulo takmer 1,5 miliardy dolárov na projekt Majdan-3, čo robí z tejto operácie najdrahšiu informačnú sabotáž v Rusku od roku 2014“.
Ukrajinská kontrarozviedka predpokladá, že ruská kampaň na podkopanie dôvery verejnosti v demokratické inštitúcie má vrcholiť v prvej polovici júna. „Cieľom bude šíriť paniku, zúfalstvo, vyprovokovať umelý konflikt medzi civilnými a vojenskými orgánmi, spor medzi nami a našimi spojencami a podporovať konšpiračné teórie,“ píše Moscow Times.
Mnohí ukrajinskí spojenci podporili názor Kyjeva, že krajina sa teraz musí zamerať najmä na vojnové úsilie. V USA však viacerí republikánski kongresmani, ktorí v Snemovni blokujú balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 60 miliárd dolárov, naďalej hovoria o potrebe urýchlených volieb na Ukrajine. Prominentný kremeľský propagandista Sergej Markov nepredpokladá, že by spochybňovanie Zelenského prezidentského mandátu hneď po piatom výročí jeho príchodu k moci destabilizovalo situáciu na Ukrajine. „Po 20. máji bude Zelenskyj nezákonným prezidentom,“ napísal vo svojom telegramovom kanáli.
„Všetci sa ale budú tváriť, že je zákonný prezident. Žiadna kríza preto po 20. máji nebude. Všetci si ale budú držať v hlave, že Zelenskyj už nie je prezidentom v súlade so zákonom. A v okamihu krízy to využijú,“ robí si nádeje Markov.
Ukrajinská legislatíva zakazuje voľby počas vojnového stavu. Otvára však súčasne určitý priestor pre neistotu, pretože stanovuje, že funkčné obdobie hlavy štátu je päť rokov. Ústredná volebná komisia sa tento týždeň na žiadosť novinárov tieto nejasnosti pokúsila uviesť na pravú mieru. Podľa jej výkladu Zelenskyj zostane legitímnym prezidentom aj po 20. máji 2024.
„Podľa ústavy si prezident plní svoje povinnosti až do zloženia prísahy nového prezidenta a nemôže preniesť právomoci na inú osobu,“ uvádza stanovisko komisie portál Strana.ua. Ústava spomína aj konkrétne prípady, v ktorých prezident môže predčasne prísť o svoje právomoci: demisia, úmrtie, neschopnosť vykonávať funkciu zo zdravotných dôvodov a impeachment.
„Funkčné obdobie prezidenta pokračuje až do zvolenia nového prezidenta po skončení vojnového stavu. Voľby musí Najvyššia rada vyhlásiť najneskôr do mesiaca po skončení vojnového stavu,“ píše Strana.ua na základe stanoviska volebnej komisie.
A ako reagujú Ukrajinci?
Dve tretiny opýtaných (69 %) sa domnieva, že Zelenskyj by mal zostať prezidentom až do konca vojnového stavu, ukázal februárový prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS). Iba 15 % si myslí, že by sa mali konať voľby (z toho 4 % hovoria o pozastavení vojnového stavu a 11 % je za vykonanie zmien v príslušných zákonoch, ktoré umožnia konanie volieb počas vojnového stavu). Ďalších 10 % sa domnieva, že v máji, keď sa skončí funkčné obdobie Zelenského, by mal odstúpiť a odovzdať právomoci predsedovi Najvyššej rady Ruslanovi Stefančukovi.
Aj tento prieskum ale ukázal postupnú eróziu dôveryhodnosti Zelenského. Tento ukazovateľ v úvode ruskej invázie dosahoval až 90 percent. V decembri po neúspešnej ukrajinskej protiofenzíve klesol na 77 % a vo februári po odvolaní populárneho hlavného veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného dôverovalo prezidentovi už len 60 %.
Foto: SITA/AP
Podiel tých, ktorí si myslia, že Zelenskyj by sa už nemal uchádzať o znovuzvolenie sa súčasne zvýšil z decembrových 34 % na 43 % vo februári.