Politické represie doviedol do stavu, ktorý pripomína stalinský teror. Svojich hlavných odporcov buď uväznil, alebo vyhnal z krajiny. A toho najodhodlanejšieho, Alexeja Navaľného, nechal umrieť v novodobom gulagu.
Napriek všetkému, čo napáchal, autokratovi, ktorý sa drží pri moci už bezmála štvrťstoročie, volební komisári v nedeľu, po trojdňovej imitácii volieb, narátajú prinajmenšom 80 percent hlasov. Taká je objednávka Kremľa, tvrdí portál Meduza na základe úniku informácií z prezidentskej administratívy. A sotva niekto pochybuje o tom, že tak to aj bude.
Štafáž Putinovi budú robiť traja dôkladne vybratí sparingpartneri. Za protikandidátov ich ťažko možno označiť. Ich jedinou úlohou je vytvoriť zdanie konkurencie. Ako jeden muž sa o úradujúcej hlave štátu vyjadrujú s bezvýhradným obdivom. Ak niečo opatrne kritizujú, tak obrazne povedané iba „zlých bojarov“, ktorí nenapĺňajú všetky predstavy „dobrého cára“.
Registračným sitom ústrednej volebnej komisie prešiel komunistický poslanec Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu Nikolaj Charitonov, podpredseda Štátnej dumy Vladislav Davankov zo strany Noví ľudia a Leonid Sluckij, predseda ultranacionalistickej Liberálnodemokratickej strany.
Ďalších dvoch záujemcov o kandidatúru, bývalého poslanca Borisa Nadeždina a novinárku Jekaterinu Duncovovovú, ktorí sa opatrne, aby nenarazili na prísne zúžené mantinely zákonov, vyjadrovali za ukončenie vojny, úrady odmietli zaregistrovať a k voľbám nepripustili.
V atmosfére vytváranej štátnou propagandistickou mašinériou, podľa ktorej sa celá krajina musí zomknúť, aby si ju „kolektívny Západ“ nepodrobil, ani Nadeždin, ani Duncevová nemali predpoklady, aby Putinove vyhliadky na víťazstvo ohrozili.
Putinovi ide nielen o svoj presvedčivý triumf, ale aj vysokú volebnú účasť, aby mal v rukách silný mandát na pokračovanie vojny. „Poviem to rovno: dnešná účasť vo voľbách je prejavom vlasteneckého cítenia,“ povedal vo štvrtok v prejave k národu. „Hlasovať budú aj naši vojaci na fronte. Oni prejavujú odvahu a hrdinstvo, bránia vlasť a svojou účasťou vo voľbách sú príkladom pre nás všetkých,“ dodal podľa webu Kremlin.ru.
Najstarší dekoračný vyzývateľ Putina je 75-ročný komunistický veterán Charitonov. Niekdajší agronóm a riaditeľ sovchozu, parlamentný poslanec s vyše tridsaťročnou praxou, sa o post hlavy štátu už raz uchádzal. Presne pred dvadsiatimi rokmi bol jedným z formálnych protikandidátov Putina. Skončil na druhom mieste so ziskom bezmála 14 percent hlasov. Hoci posledný prieskum štátnej agentúry VCIOM mu opäť predpovedá priečku hneď za nespochybniteľným víťazom, podpora sa mu črtá podstatne nižšia – iba 5,7-percentná.
„Jediným prekvapením Charitonovovej kampane bola samotná skutočnosť, že bol nominovaný do volieb namiesto dlhoročného vodcu strany Gennadija Zjuganova,“ napísal o jedinom kandidátovi, ktorý nemá webovú stránku, portál ruskojazyčnej redakcie BBC. Jeho volebným sloganom je „Pohrali sme sa na kapitalizmus – a stačí.“
Čítajte viac Putin si na pohreb bratranca pred voľbami nenašiel čas. Jeho deti ale kráľovsky zaopatril
"Nie som lepší ako Putin
V jednom rozhovore Charitonov povedal, že to, čo na sebe má rád, je „láska k ľuďom“. Novinárom sa však priznal, že nevie uviesť, v čom je lepší ako Putin a sľúbil, že úradujúceho šéfa Kremľa nebude kritizovať. Opakovane sa vyjadroval o potrebe „denacifikácie“ Ukrajiny. Za podporu ozbrojenej agresie proti susednej krajine a parlamentné hlasovanie za anexiu jej zabratých území figuruje na západných sankčných zoznamoch.
Čítajte viac Lotyšský analytik: Rok 2024 môže byť pre Ukrajinu najhorší, ale nie je to koniec
Len o chlp za Charitonovom v prieskume VCIOM zaostal najväčší jastrab z trojice Putinových formálnych súperov – Leonid Sluckij, ktorého pred časom viaceré novinárky obvinili zo sexuálneho obťažovania.
Šéf zahraničného výboru Štátnej dumy založil svoju kampaň na nenávistných výlevoch proti Kyjevu a pripomínaní odkazu Vladimira Žirinovského, zakladateľa ultranacionalistickej strany, ktorý ju viedol od roku 1989 až do svojho skonu na jar 2022. Ani on netajil, že v skutočnosti nechce poraziť Putina. „Snívam o víťazstve v špeciálnej vojenskej operácii,“ povedal s použitím výrazu, akým Kremeľ nariadil nazývať vojnu proti Ukrajine „A zvíťaziť nad Putinom? Nie, o tom nesnívam,“ dodal podľa agentúry RIA – Novosti jeden z prvých siedmich ruských politikov, ktorí sa už v roku 2014 po zabratí Krymu dostali na západné sankčné zoznamy.
V prieskumoch posledný, ale s potenciálom preskočiť Charitonova i Sluckého, je politický nováčik Davankov. Aj jeho meno je na západných sankčných zoznamoch, lebo v parlamente hlasoval za anexiu obsadených území. Na sociálnych sieťach mu však robia reklamu viaceré osobnosti známe kritickým odstupom od Kremľa. Tí ho označujú za najprijateľnejšieho kandidáta pre odporcov Putina.
Mladý podnikateľ zo strany Noví ľudia, ktorý vlani vo voľbách moskovského primátora získal o niečo viac ako päť percent hlasov, sa v kampani vyslovoval za „mier a rokovania“ s Ukrajinou. Nezabudol však dodať, že za „ruských podmienok“. „Ruské podmienky“ však podľa výkladu oficiálnej Moskvy znamenajú kapituláciu Kyjeva.