Česká republika, ktorú denník označil za jedného z najhorlivejších podporovateľov Ukrajiny v jej obrane proti Ruskej agresii, podľa WSJ zabezpečila asi 800-tisíc delostreleckých granátov od rôznorodej skupiny dodávateľov z celého sveta a identifikovala ďalších 700-tisíc kusov, ktoré by bolo možné objednať s dodatočnými finančnými prostriedkami. Tie sa doteraz podarilo zaistiť pre prvú tranžu 300 000 nábojov, pričom zďaleka najväčší príspevok ponúklo Nemecko.
Niekdajšia príslušnosť krajiny k bývalému sovietskemu bloku sa ukázala byť nečakaným prínosom, uvádza americký denník. Vďaka nej totiž zdedilo Česko významný zbrojný priemysel so zákazníkmi po celom svete a dobré vzťahy s mnohými krajinami globálneho Juhu, ktoré majú veľké zásoby zbraní zo sovietskej éry a ďalšie sú schopné vyrábať.
Vyhnúť sa hnevu Moskvy
Akokoľvek je Praha zdržanlivá ohľadom toho, odkiaľ náboje pochádzajú, tvrdia, že medzi dodávateľmi sú aj niektorí spojenci Ruska. Obchodné dohody predpokladajú, že dodávky budú prepravované cez územie Česka alebo tretích krajín, aby sa zastrela akákoľvek priama väzba medzi krajinami pôvodu a Ukrajinou a tiež aby sa dodávateľ nevystavil hnevu Moskvy.
„Dôvernosť je tu kľúčová: Bavíme sa a budeme sa baviť s každým, bez ohľadu na jeho lojalitu alebo politický postoj – s niekoľkými málo výnimkami, ako je Severná Kórea,“ povedal denníku poradca českého premiéra Petra Fialy pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar.
„Keď prídete s balíkom peňazí, majú záujem“
Podľa námestníka na českom ministerstve obrany Jana Jireša odhalila česká iniciatíva rozpor medzi priateľskými postojmi niektorých vlád k Rusku na verejnosti a ich pripravenosťou uzatvárať v súkromí obchody so spojencami Ukrajiny.
„Keď prídete s balíkom peňazí, majú záujem,“ povedal denníku šéf pražského think-tanku Európskej hodnoty Jakub Janda s tým, že Česko je vnímané ako „neutrálne“ v porovnaní s USA, ktorých podobné iniciatívy boli dodávateľmi v Afrike, Ázii či Latinskej Amerike odmietnuté.

Českí predstavitelia, ktorí stoja za diskrétnymi nákupmi munície, podľa WSJ uviedli, že ich úsilie začalo už krátko pred plnohodnotnou inváziou Ruska na Ukrajinu pred viac ako dvoma rokmi. Začali v tichosti obchádzať svet, uzatvárať zmluvy a vyjednávať vývozné licencie s desiatkami výrobcov. Do značnej miery tiež obišli ťažkopádnu byrokraciu NATO a Európskej únie, ktorej členovia sa spolu s USA medzitým sústredili skôr na zvyšovanie domácej výroby.
„Česká iniciatíva pomôže Ukrajine stabilizovať front a znovu získať prevahu,“ povedal Nico Lange, bývalý náčelník štábu na nemeckom ministerstve obrany. Podľa analytikov potrebuje Ukrajina každý mesiac až 200-tisíc nábojov rôznych kalibrov, aby mohla čeliť ruskému náporu.
Výrazné navýšenie najskôr o rok
Denník vo svojom článku poukazuje na pomalé navyšovanie zbrojnej výroby v Spojených štátoch aj Európe. V USA ho brzdí patová situácia v Kongrese, zatiaľ čo v Európe kvôli problémom s dodávateľským reťazcom, nedostatočnému vládnemu financovaniu a chýbajúcim pracovným silám sa výrazné zvýšenie výroby neočakáva skôr ako koncom budúceho roka alebo začiatkom roku 2026. WSJ navyše v tejto súvislosti upozorňuje, že až polovica všetkej vojenskej produkcie EÚ sa do polovice roku 2023 vyvážala do tretích krajín a nie na Ukrajinu.

Americká produkcia bude podľa predstaviteľov krajiny predstavovať do konca tohto roka 70-tisíc delostreleckých granátov mesačne, v polovici roku 2025 by sa mala zvýšiť na 80-tisíc nábojov. EÚ uviedla, že jej zbrojovky budú schopné do konca roku 2024 vyrábať 1,4 milióna nábojov ročne a koncom roka 2025 dva milióny.
Delostrelecká výroba Ruska, ktorej čelia prísnym hospodárskym sankciám, by sa podľa britského inštitútu RUSI mala ustáliť na troch miliónoch delostreleckých nábojov ročne.
„Západným iniciatívam bránila (…) snaha vyrábať v Európe alebo v USA, pretože krajiny chceli spojiť podporu Ukrajiny s podporou svojho priemyslu,“ povedal Jireš. „Čo je legitímny cieľ, pretože sa potrebujeme dovyzbrojiť, ale nie je to to, čo je potrebné na okamžitú pomoc Ukrajine,“ dodal.
