Hnutie ANO sa v prieskume verejnej mienky agentúry Kantar priblížilo k 40 percentám popularity. Je to výsledok opozičnej politiky jeho lídra Andreja Babiša alebo dôsledok vládnutia premiéra Petra Fialu?
Keby som to mal povedať so zveličením, tak úspechy Babišovmu hnutiu prináša Fiala, zabezpečuje najviac hlasov pre ANO. Pripomeniem, že v posledných voľbách do Poslaneckej snemovne sa veľa voličov rozhodlo odovzdať svoj hlas fialovcom pre únavu z Babiša či kvôli chaosu, ktorý sprevádzal jeho vládnutie v boji proti pandémii koronavírusu. Teraz zažívame opačnú situáciu. Veľa Čechov ani tak výrazne nepodporuje Babiša, kľúčové z ich pohľadu je skôr to, že sú silno sklamaní z Fialovho riadenia štátu.
Čo im prekáža?
Sú rozčarovaní z toho, že veľa problémov sa vôbec nerieši, viaceré predvolebné sľuby sa neplnia. Naopak, objavili sa veci, o ktorých sa hovorilo, že k nim nepríde, ako je zvyšovanie daní. Voličom môže prekážať aj prílišné zdôrazňovanie dôležitosti zahraničnej politiky, útek od domácich tém, ako je napríklad všeobecné zdražovanie či oblasť energetiky. Značná časť ľudí v Českej republike tiež hundre na určitú mieru arogancie a panovačnosti terajšej vládnej garnitúry.
V akom smere?
Objavilo sa nálepkovanie kritikov vlády. Videli sme to počas prejavov nespokojnosti učiteľov, školských zamestnancov i poľnohospodárov. Dozvedali sa o sebe, že sú údajne piata kolóna, putinovci, ľudia, ktorí chcú vraj rozdeliť spoločnosť. Občania chápu, že situácia v niektorých oblastiach nevyzerá ružovo aj bez pričinenia vlády, no hnevajú sa, keď sú arogantne napomínaní, že chyba je v nich a nie v politickom vedení. Toto všetko nahráva Babišovi.
Čítajte viac Česi nemusia súhlasiť so slovenskou politikou, no Fiala nás vracia o 30 rokov späť
ANO zrejme odoberá voličov menším politickým stranám, ktorým sa preto čoraz viac zmenšuje nádej, že by sa mohli konečne dostať alebo zase sa vrátiť do Poslaneckej snemovne. Môže mať pre ne tento odlev ich podporovateľov zničujúce následky?
Tento trend vyznieva ako jasný odkaz týmto stranám, že by mali uvažovať o spolupráci. Do úvahy prichádza aliancia sociálnych demokratov, komunistov a ostatných ľavicových strán. Prví z dvoch však ťažko nájdu cestu k sebe, pretože v sociálnych demokratoch stále žije smutná skúsenosť z toho, ako ich kedysi komunisti udupali. Určite väčšiu šancu by malo zblíženie sociálnej demokracie so stranou Prísaha. Ich programy sa podobajú, nefunguje však takpovediac chémia medzi ich lídrami. Z roztrieštenosti síl na ľavicovej scéne ťaží Babiš, ktorý sa môže prezentovať obrazne povedané ako schopný kováč, kým ostatní sú len učni.
Trpí Česko nedostatkom charizmatických politikov?
Zjavne áno. Mali sme generáciu politikov, na ktorých sa ľudia vedeli aj nahnevať, ale neboli im ľahostajní: Václav Havel, Miloš Zeman, Václav Klaus i Josef Lux (už zosnulý niekdajší šéf ľudovcov, pozn. red.). Títo všetci boli politické osobnosti typu ja som kapitán, dajte mi politickú zodpovednosť a povediem vás. Doplním, že tieto vlastnosti mali aj ďalší dvaja lídri, ktorí pôsobili na čele vlády: sociálny demokrat Jiří Paroubek a pravicový občiansky demokrat Mirek Topolánek. Teraz však vidíme generáciu politikov, ktorí sa často zriekajú zodpovednosti, vyzerajú ako sivé myši. Neplatí to o Babišovi, aj keď treba poznamenať, že má podobne veľkú armádu priaznivcov i odporcov.
Spomenuli ste Paroubka. Snaží sa o politický návrat ako nový šéf Českej suverenity sociálnej demokracie. Má šancu presadiť sa alebo je to fatamorgána?
Aj o politike sa síce používajú slová nikdy nehovor nikdy, ale nazdávam sa, že éra Paroubka odznela. Nedávam mu šance uspieť.
Čítajte viac Výskumník Navrátil: Prahe bude bližšia Varšava ako Bratislava. Diplomacia je o symboloch. Zhoršia sa naše vzťahy s Českom?
Jedna téma viac-menej spája politikov v Českej republike, samozrejme, že existujú výnimky. Je to nesúhlas so zavedením spoločnej európskej meny. Z čoho to vyplýva?
Mnohí voliči takmer všetkých strán vnímajú euro skepticky, takže politici si musia všímať ich náladu, ktorá dlhodobo vyplýva z prieskumov verejnej mienky. Zjavne jediní, o ktorých to neplatí, sú lídri Pirátov a TOP 09, pretože ich stúpenci by privítali spoločnú európsku menu; u Starostov je to 50 : 50. Česi sú citliví v súvislosti s poznatkami, že všade, kde sa začalo platiť eurom, stúpli ceny. Ďalšia vec je, že doteraz nikto u nás neprišiel s odpoveďou na otázku, ktorá zaujíma našich občanov: Ako by vyzeral konverzný kurz? Čiže akú hodnotu by pri prechode na spoločnú menu mala česká koruna k euru. Existujú aj obavy z nárastu nezamestnanosti, že menšie a stredne veľké firmy by sa zrazu stali drahými konkurentmi na európskom trhu. Veľkou témou je tiež to, že Česi nechcú preberať dlhy za iné krajiny eurozóny. Reč už nie je, ako bola pred niekoľkými rokmi, len o Grécku či o Taliansku, finančné problémy sa vyskytujú dokonca aj v Nemecku. Česko sa pozerá v tejto spojitosti na euro podobne ako niektoré severské štáty: nech si za dlhy ručia tí, ktorí si ich nakopili, nevidíme dôvod, prečo by sme ich mali my umorovať.
Pristavme sa ešte pri česko-slovenských vzťahoch. Fialu nahnevali viaceré vyhlásenia Roberta Fica až tak, že zrušil spoločné rokovanie vlád. Je pochopiteľné, že mu pretiekol pohár trpezlivosti so slovenským premiérom alebo sa mal rozhodnúť inak? Napríklad ak už zrušiť rokovanie, nerobiť z toho humbug, ale diskrétne to oznámiť z Prahy do Bratislavy, aby to nevyvolalo veľkú pozornosť?
Myslím si, že to bola veľká chyba, pretože ak to niekoho posilnilo, tak je to Fico. Je to porovnateľné s tým, ako keď Rakúšania hovorili Čechom, čo majú robiť s atómovou elektrárňou v Temelíne, ktorá politikom vo Viedni prekážala. Spomeňte si aj na niekdajšieho francúzskeho prezidenta, keď Jacques Chirac odkázal novým členským štátom EÚ, aby držali jazyk za zubami, že premárnili príležitosť mlčať (keď došlo k sporu o použitie sily proti irackému režimu Saddáma Husajna, pozn. red.). K čomu to vedie? Národ sa zjednotí, vníma to ako nevhodné gesto. Posledná vec, čo Slovákov poteší, čiže ich v skutočnosti veľmi nahnevá, býva taká, keď im niekto z Prahy alebo z Budapešti začne rozdávať rady. Fiala mohol radšej pokračovať v rokovaniach s tým, že by nastolil aj témy, ktoré sú z pohľadu Fica nepríjemné. Vyzeralo by to účinnejšie, než ako keď zabuchol dvere. Osobne by sa mi nepáčilo, ak by Čechov iní poúčali, aj keby to spravili Slováci. Diplomacia, medzištátne vzťahy sú o tom, že druhý štát sa rešpektuje ako suverén, ako partner. Fialov krok môže v konečnom dôsledku uškodiť Českej republike.
Prečo?
Fico by sa mohol posunúť k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi viac, ako je politicky zdravé. A Česká republika by sa už nemusela spoliehať na to, že predseda slovenskej vlády jej zakaždým pomôže na európskej úrovni. V minulosti nám Slovensko podržalo chrbát, keď sa napríklad rokovalo o ruskej rope a plyne. Môže sa teda vyskytnúť situácia, keď Česi po tom, čo Fiala napínal svaly pred Ficom, budú potrebovať v slovenskej vláde oporu, tak zistia, že im tento partner chýba. Uzavriem to slovami, že Fialov krok považujem za zbytočné a kontraproduktívne politické gesto.