„Zaobchádzať so psom ako s členom rodiny, ktorý s ňou je a spí, nie je zlučiteľné so socialistickým štýlom života a treba sa mu striktne vyhýbať,“ zdôvodnila vláda v Pchjongjangu.
O jej šokujúcom odpore k „najlepšiemu priateľovi človeka“ informoval juhokórejský portál Daily NK. Diktatúre prekáža nielen láska a city, ktoré ľudia prejavujú psom (podľa štátnej ideológie by ich mali preukazovať milovanej vlasti a jej „veľkému vodcovi“), ale aj akékoľvek rozmaznávanie zvierat.

„Obliekať psy, ako keby boli ľuďmi, dávať im do srsti roztomilé stužky, zabaliť ich do deky a pochovať, keď zomrú, je buržoázna činnosť. Je to jeden zo spôsobov, ako bohatí ľudia plytvajú peniazmi v kapitalistickej spoločnosti,“ poučil krajanov Socialistický zväz kórejských žien, ktorý svojim členkám približuje politiku a myšlienky Kim Čong-una.
Režim schvaľuje iba to, aby sa spomenuté zvieratá využívali ako jedlo a zdroj kožušiny. „Psy sú v podstate mäso, ktoré sa chová vonku, čo je v súlade s ich povahou, a potom sa konzumuje,“ vysvetlil zväz kórejských žien s tým, že iné správanie k týmto živočíchom je neprípustné.
Prečo sa chce vláda v Pchjongjangu takto brutálne porátať práve so psami, nie je celkom jasné. Ich chov ako domácich miláčikov sa v Severnej Kórei rozmohol pred zhruba 20 rokmi. Ľudia si ich pôvodne brali domov na stráženie a ochranu pred zlodejmi, no postupne si ich tak obľúbili, že z dvora putovali do domov a bytov.

„Vždy existovali rodiny, ktoré mali mačky na chytanie myší, ale rodín so psami nebolo veľa. To číslo sa však postupne zvyšovalo a v poslednom čase je citeľný nárast zahraničných plemien psov ako pomeranian a shih-tzu, ktoré boli predtým v Severnej Kórei ojedinelé,“ uviedol Daily NK.
Keďže v krajinách, ako je Severná Kórea alebo Čína, sú psy aj obľúbeným jedlom (v Južnej Kórei ich konzumáciu v januári zakázali), Pchjongjang opatrenie môže prijímať aj preto, aby hladujúcemu národu poskytol viac obživy.
Majiteľov psov teraz vláda vyzvala, aby sa novému zákonu prispôsobili a svojich miláčikov odstránili skôr, ako sa o ne začnú zaujímať úrady. Podľa Daily NK sú z toho mnohí Severokórejčania zhrození.
„Čo mám robiť so psom, ktorého mám rád? Nemôžem ho len tak zabiť, ani ho nemôžem len tak opustiť,“ citoval portál jedného psičkára.
Podľa Grega Scarlatoiua, ktorý ako riaditeľ Výboru pre ľudské práva v Severnej Kórei (HRNK) zo zahraničia dokumentuje zverstvá Kimovho režimu, ide o „smiešny“ dekrét, ale presne v duchu despotickej diktatúry.

Tá kriminalizuje aj veci, aké sú v iných štátoch celkom bežné – napríklad návštevu príbuzného v blízkej dedine bez povolenia na cestu či vlastnenie nejakej náboženskej literatúry.
„Súčasný zásah proti chovaniu domácich miláčikov, čo Kimov režim považuje za nesocialistické správanie, je pokusom zlomiť mnohotisícročné puto človeka a psa ideologickým dekrétom,“ zhodnotil pre Daily NK Scarlatoiu.
Dôvodom na taký krutý krok však môže byť aj niečo iné – čo ak Kim Čong-un jednoducho nemá rád zvieratá?