Minister zahraničných vecí Juraj Blanár nevylúčil, že Slovensko otvorí ambasádu v emiráte, ktorý sa nachádza na Arabskom polostrove. „V súčasnosti prehodnocujeme efektívnosť všetkých zastupiteľských úradov a zaoberáme všetkými možnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy. Z nášho pohľadu je predovšetkým dôležitý národnoštátny záujem týkajúci sa energetických zdrojov. Potrebujeme ich diverzifikovať po tom, ako Európska únia uvalila mnohé sankcie na Rusko, ktoré je veľkým vývozcom ropy a zemného plynu," povedal pre Pravdu.
Poslednou z okolitých krajín, ktorá zriadila veľvyslanectvo v Dohe, čo je hlavné mesto Kataru, bola Česká republika. Šéf diplomacie Jan Lipavský ju slávnostne otvoril v októbri 2022. Tamojší historicky prvý český veľvyslanec Petr Chaloupecký vtedy zdôraznil, že potenciál vidí nielen v energetike, ale aj v oblasti investícií. Zmienil sa tiež o konkrétnej možnosti, kde by Česi mali šancu preraziť: „Katarčania majú veľký záujem o alternatívne spôsoby poľnohospodárstva, napríklad o hydropóniu," uviedol pre Českú televíziu. (Hydropónia je pestovanie bez pôdy v živom roztoku.) Neskôr nasledoval podobný krok emirátu: vlani začalo pôsobiť v Prahe katarské veľvyslanectvo.
Čítajte aj Dopyt po plyne v Európe je na desaťročnom minime. Bude zrejme ďalej klesať
O obchodné vzťahy s Katarom je vo viacerých štátoch obrovský záujem. Súvisí to s tým, že je po USA globálne druhým najväčším exportérom skvapalneného plynu. Na označenie tejto suroviny sa používa anglická skratka LNG (liquified natural gas). Plyn sa skvapalňuje po vyťažení, aby ho tankermi mohli transportovať odberateľom. Uskladňuje sa pri atmosférickom tlaku, ochladzuje sa až na mínus 162 stupňov Celzia.
O katarský LNG sa importéri zvlášť zaujímajú od ruskej invázie na Ukrajinu. Konkrétne kroky už dokonca urobila Budapešť, ktorá má pritom s Moskvou nadštandardné vzťahy v oblasti nákupu nerastných surovín. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v auguste 2023 oznámil, že sa podarilo dospieť k politickej dohode s Katarom o dovoze LNG a nasledovať budú rokovania medzi energetickými firmami. Vo februári tohto roku minister priletel do Dohy, kde potvrdil, že Maďarsko bude od roku 2026 odoberať z emirátu skvapalnený plyn s tým, že pôjde o dlhodobý kontrakt. (Katar nedokáže skôr zásobovať s LNG Maďarov, pretože má na niekoľko rokov obsadené kapacity, čiže musí plniť už dohodnuté obchodné záväzky voči iným štátom.)
O podobnú diverzifikáciu sa usiluje Rakúsko. Spolkový kancelár Karl Nehammer vycestoval v marci 2022 do Dohy, aby rokoval o možnostiach importu LNG, čím by zmenšil závislosť alpskej krajiny na ruskom zemnom plyne. Poľsko už patrí medzi odberateľov katarského plynu: v decembri 2015 priplával k jeho brehom prvý tanker z emirátu.
Čítajte aj Taraba odobril výstavbu LNG terminálu v Bratislave. Hneď v blízkosti najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po vpáde ruských vojsk na územie jeho štátu apeloval na Katar, aby zvýšil dodávky svojho plynu do Európy, čím by odrezal Moskvu od časti jej príjmov, z ktorých môže financovať bojové operácie.
Po dvoch rokoch od výzvy ukrajinského lídra sa ukazuje, že Katar bude mať veľké možnosti uspokojiť dopyt importérov. Pred tromi týždňami oznámil, že do konca roku 2030 plánuje zvýšiť produkciu LNG na 142 miliónov ton ročne. Bol by to veľký skok, pretože v súčasnosti je to 77 miliónov ton ročne. Zvýšenie ťažby súvisí s tým, že vrty odhalili ďalšie obrovské zásoby plynu Kataru v najväčšom ložisku tejto suroviny na celom svete.
Katar vďačí svojmu bohatstvu nielen zemnému plynu, ale aj rope. Najviac sa zviditeľnil v roku 2022, keď usporiadal majstrovstvá sveta vo futbale. Na organizáciu šampionátu vynaložil v prepočte až okolo 200 miliárd eur (išlo hlavne o náklady na vybudovanie moderných štadiónov).
Emirát sa snaží o investície v Európe. Najnovším dôkazom je výsledok rokovania šéfa Elyzejského paláca Emmanuela Macrona s vládcom Kataru Tamímom bin Hamadom Al Tháním. Minulý mesiac sa dohodli na strategickom partnerstve, z ktorého vyplýva, že emirát investuje vo Francúzsku v období 2024 – 2030 až 10 miliárd eur. Peniaze budú smerovať napríklad do rozvoja letectva či do vývoja umelej inteligencie a výroby polovodičov, ktoré s potrebami tohto moderného odvetvia veľmi súvisia.
Čítajte viac Následok amerických útokov. Katar zastavil tankery s LNG smerujúce do Červeného mora.