Návrh rezolúcie sa zameral aj na zmenšenie digitálnych rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami. Kladie si za cieľ poskytnúť rozvojovému svetu technológie a možnosti na využitie výhod umelej inteligencie napríklad pri odhaľovaní chorôb, predpovediach záplav, pomoci poľnohospodárom či školení novej generácie pracovnej sily.
Čítajte viac Ochrana demokracie a právneho štátu. Europoslanci schválili prísnejšie pravidlá pre umelú inteligenciu
Jedným z kľúčových cieľov návrhu rezolúcie je využitie umelej inteligencie na dosahovanie pokroku v zaostávajúcich rozvojových cieľoch OSN do roku 2030 vrátane skoncovania s hladom a chudobou vo svete, zlepšenia zdravia, zabezpečenia kvalitného vzdelávania a dosiahnutia rodovej rovnosti.
Čítajte viac Kto je najvplyvnejší Žid na svete? Šéf umelej inteligencie, ktorý zháňa obrovské peniaze
Návrh rezolúcie berie do úvahy aj ďalšie snahy vrátane tých, ktoré inicioval generálny tajomník OSN António Guterres či Medzinárodná telekomunikačná únia s cieľom, aby umelá inteligencia slúžila ľuďom.
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan ešte pred prijatím rezolúcie vyhlásil, že dokument uvádza „súbor základných princípov pre vývoj a používanie umelej inteligencie a načrtáva smer ich použitia na dobré účely a tiež to, ako riadiť riziká s ňou spojené“.
Čítajte viac Keď sa umelá inteligencia vymkne spod kontroly. Četbot DPD začal nadávať zákazníkom
Európsky parlament schválil prvé pravidlá pre umelú inteligenciu ešte 13. marca. Do platnosti majú vstúpiť v máji alebo júni po doriešení posledných formalít.
Potrebu regulovania umelej inteligencie vo všeobecnosti podporujú aj veľké technologické firmy. Zároveň však lobujú za to, aby schválené pravidlá boli v súlade s ich záujmami.