Ako prví začali o probléme otvorene hovoriť ministri vnútra spolkových krajín Severné Porýnie-Vestfálsko a Bavorsko. Obaja pred pár dňami prelomili tabu a na základe policajných údajov varovali, že sa s narastajúcim počtom azylantov výrazne zvyšuje bezpečnostné riziko.
„O kriminalite cudzincov musíme hovoriť. Veci radšej nazývam pravým menom, ako by som ich mal nechať tak,“ zdôvodnil pre denník Bild minister vnútra Severného Porýnia-Vestfálska Herbert Reul, ktorý je členom Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU).
Čítajte viac Zlá správa pre migrantov. Nedáme vám peniaze, ale platobnú kartu, odkazujú Nemci
„Zo štatistiky trestných činov jasne vyplýva, že nekontrolovateľné prisťahovalectvo má nepriaznivý vplyv na bezpečnostnú situáciu,“ vyhlásil verejne jeho bavorský náprotivok Joachim Herrmann z Kresťanskosociálnej únie (CSU), podľa ktorého sa vývoj týka celej krajiny. Spolkovú vládu preto vyzval, aby zásadne zmenila prístup k azylovej politike.
Obaja politici vychádzali z čísel, ktoré nedávno zverejnila nemecká polícia. V Severnom Porýní-Vestfálsku vlani vyšetrovala asi 484-tisíc podozrivých, z ktorých viac ako 169-tisíc, teda 34,9 percenta, tvorili cudzinci.
Pri násilných trestných činoch mali dokonca vyše 40-percentné zastúpenie. Ich podiel v populácii je však iba 15,6 percenta (2,8 milióna), čo znamená, že na nich pripadá neprimerane vysoká kriminalita.
Čítajte viac Nemcom došla trpezlivosť s migrantmi. Chcú sprísniť azylovú politiku
V Bavorsku policajti v minulom roku zaznamenali vyše 266-tisíc podozrivých, z ktorých bolo až 39,6 percenta cudzincov. Vzhľadom na to, že v tejto spolkovej krajine žije viac ako dva milióny prisťahovalcov (17 %), aj tu vidno, že sa ich podiel na trestnej činnosti vymyká priemeru.
Pokiaľ ide o samotné skutky, v Severnom Porýní-Vestfálsku majú cudzinci obzvlášť vysoký podiel najmä na vreckových krádežiach (80,1 percenta), krádežiach v obchodoch (47,6 %), vlámaniach do bytov (47,3 %) či lúpežiach (45,7 %), no časté sú aj trestné činy proti životu (41,6 %), ťažké a nebezpečné ublíženie na zdraví (40,3 %) alebo sexuálne násilie (37,1 %).
Podľa Reula je znepokojujúce, že medzi migrantmi stúpa počet kriminálnikov v detskom veku. Kým pred dvoma rokmi ich v jeho regióne bolo zhruba 7 000 (13,6 %), vlani už vyše 13-tisíc (21,9 %). Takmer 41 percent trestných činov, ktorých sa dopúšťajú cudzinci, pripadá práve na deti a mladistvých. Pribúda tiež násilia na školách. „To je vývoj, ktorý musíme brať vážne,“ poznamenal minister.
Čítajte viac V Nemecku rozhádali politikov sociálne dávky. Pozrite sa, aké sumy dostávajú rodiny a nezamestnaní
Čo sa týka národností, z cudzincov je najviac kriminálnikov medzi Turkami a Sýrčanmi, naopak, vojnoví utečenci z Ukrajiny nemajú veľké problémy so zákonom. Páchateľov s tureckým pasom je až trikrát toľko a so sýrskym či rumunským dvakrát toľko ako Ukrajincov.
„Ukrajinskí utečenci sú väčšinou ženy s deťmi, preto sa v štatistike trestných činov objavujú podstatne zriedkavejšie,“ vysvetlil Reul.
Foto: SITA/AP, Patrick Pleul
Svoje, samozrejme, zohráva i kultúrne zázemie, náboženstvo či vzdelanie. „Neprichádzajú k nám vždy len tí študovaní, motivovaní, dobre vzdelaní ľudia, ktorých by sme chceli. Na cestu sa väčšinou vyberajú tí, čo utekajú alebo idú, pretože ich doma nič nedrží. Mnohí k nám prídu bez majetku, často sú to chudobní ľudia,“ priblížil Reul.
Vystúpenia oboch ministrov vyvolali v Nemecku rozruch, hlavne v dotknutých regiónoch. Väčšina politikov ocenila, že sa o tabuizovaných témach konečne začalo hovoriť. Kritika zaznela zo strany Zelených, podľa ktorých ministri problém neopisujú objektívne a všetkých migrantov hádžu do jedného vreca s kriminálnikmi.
Reul však také obvinenia odmieta. „Nemáme problém s cudzincami, ale problém s kriminalitou nenemeckých páchateľov,“ zdôraznil pri verejnej prezentácii.
Ako pripomenul, integrácia migrantov do spoločnosti zlyháva, a ak sa nezlepší, počet páchateľov z týchto skupín bude ďalej narastať. Situáciu preto podľa neho treba riešiť – zvýšiť prevenciu, kontroly aj prácu polície.
Minister je presvedčený, že viesť pekné reči alebo všetko zobrazovať iba čierne nepomôže. „Prvým krokom správnym smerom je problém jasne pomenovať,“ uzavrel Reul.