„Jeho milovaná žena Hadassah aj členovia jeho rodiny s ním boli, keď odišiel. Jeho láska k bohu, rodine aj Amerike pretrvala naprieč celým jeho životom zasväteným práci vo verejnom záujme,“ cituje agentúra AP z vyhlásenia.
Do Senátu bol Lieberman za svoj rodný Connecticut zvolený v roku 1989, na konte už vtedy mal skúsenosti z vysokej štátnej politiky a ako právnik. Z Kapitolu odišiel po takmer štvrťstoročí v roku 2013. Pochovaný bude v piatok vo svojom rodnom Stamforde v Connecticute.
Hoci sa nestal republikánom, zo straníckej línie demokratov sa nikdy neostýchal vybočiť. Kritiku spolustraníkov si vyslúžil už v roku 1998, keď ako prvý demokrat na národnej úrovni verejne kritizoval prezidenta Billa Clintona za jeho nemanželský pomer so stážistkou v Bielom dome Monikou Lewinskou – prezidentovo správanie v prejave v Senáte označil za „hanebné“ a „trápne nielen pre (Clintona), ale pre všetkých Američanov“.
Druhý najvyšší post v Bielom dome Lieberman v roku 2000 s Gorom nezískal len veľmi tesne. O prezidentský post sa chcel uchádzať v roku 2004, už v ranej fáze demokratických primárok však odstúpil a o dva roky neskôr kandidoval do Senátu ako nezávislý, hoci sa po voľbách v komore pripojil k Demokratom, ktorí jeho hlas potrebovali na udržanie tesnej väčšiny.
V prezidentských voľbách v roku 2008 bol ostrým kritikom Baracka Obamu, ktorému priznával rétorické schopnosti, ale označoval ho za „ľahkú váhu“ a politika, ktorý ako senátor „nikdy neprekročil stranícku líniu, aby dosiahol niečo významné“ alebo „nebol ochotný postaviť sa vplyvným záujmovým skupinám“ v Demokratickej strane".
Vo voľbách roku 2008 Lieberman podporoval republikána Johna McCaina, s ktorým zdieľal „jastrabí“ pohľad na otázky armády a národnej bezpečnosti, okrem iného bol silným zástancom amerického vojnového úsilia v Iraku, a takmer sa stal jeho kandidátom na viceprezidenta. McCain však vtedy dal prednosť aljašskej guvernérke Sarah Palinovej.
Mnoho demokratov Liebermanovo konanie vnímalo ako zradu, bývalý senátor svoju stranícku nevyhranenosť obhajoval tým, že sa vždy riadil svedomím a že mu vždy na srdci ležali záujmy ľudí, ktorých zastupoval. V roku 2011, rok pred svojím odchodom zo Senátu, v tomto duchu kritizoval fungovanie amerického Kongresu v rozhovore so serverom Politico.
„Ľudia sem neprichádzajú, aby uviazli v patovej situácii, ale aby niečo urobili. Prečo by človek strávil čas získavaním peňazí na kampaň, snahou o zvolenie a všetkou tou špinou, ktorá moderné politické kampane sprevádza, keď potom nemôže nič robiť?“ povedal vtedy Lieberman.
Priazeň medzi progresívne orientovanými voličmi mu naopak získala jeho podpora práv na interrupciu, práv homosexuálov alebo environmentálne otázky, pri ktorých sa pri hlasovaní v Kongrese vyjadroval za ochranu životného prostredia.
Záverom života Lieberman zasiahol aj do súčasného predvolebného diania v USA so svojou iniciatívou No Labels („žiadne nálepky“), ktorá sa prezentuje ako odpoveď na „hnev a kontroverzie“ prevažujúce na súčasnej politickej scéne.
Kandidáta, ktorý by sa postavil demokratovi Joeovi Bidenovi a republikánovi Donaldovi Trumpovi, však zatiaľ hnutie nepostavilo. Biden vlani v septembri na adresu Liebermana, svojho mnohoročného kolegu z vysokých poschodí americkej politiky, povedal, že svojim konaním pomôže Trumpovi, pretože jeho hnutie mu zoberie časť voličov. O mesiac neskôr Libereman napísal komentár pre denník The Wall Street Journal titulovaný „No Labels Trumpovi nepomôže“.
V roku 2014 Lieberman navštívil Prahu, kde sa zhodou okolností narodila jeho žena Hadassah, a poskytol rozhovor týždenníku Respekt.