Aký je hlavný vplyv ruskej vojny proti Ukrajine na vzťahy Európskej únie s Áziou?
Som hlboko presvedčený, že bezpečnosť je len jedna. V podstate okamžite, ak je problém v Európe, alebo, naopak, v Ázii, vidíme to. Nebolo to tak dávno, čo jedna loď blokovala Suezský prieplav, a ani to nemalo nič spoločné s vojnou, ale i tak sme to všetci riešili. Vieme, čo sa dialo počas covidovej pandémie, ktorá zasiahla globalizovanú ekonomiku budovanú od konca druhej svetovej vojny. Keby sme ju aj chceli zmeniť, nedá sa to zo dňa na deň. Bol by to dlhodobý proces a z ekonomického hľadiska by sme boli menej efektívni. Aj vplyv vojny sa okamžite prejavil. Problém potravinovej bezpečnosti zasiahol globálny Juh, Afriku i ázijské krajiny, ktoré potrebovali dodávky z Ukrajiny a Ruska, ale tie, samozrejme, neprišli včas. Ľudia tiež sledujú, ako sa bude vyvíjať podpora Spojených štátov a Európy pre Kyjev. Či bude pokračovať, alebo prevládne únava. Z toho si vyvodia závery týkajúce sa Taiwanu. Tchaj-pej je veľmi znepokojený z toho, čo sa deje. V stávke je teda dôveryhodnosť západného sveta, a netýka sa to len Taiwanu. USA sú garantom bezpečnosti pre Japonsko i Južnú Kóreu. V oboch krajinách sú americké jednotky. Je tam siedma flotila USA (hlavnú základňu má v japonskej Jokosuke, pozn. red.) Je to teda otázka dôveryhodnosti vo svete, v ktorom existuje len jedna bezpečnosť.
Čo by mohla robiť EÚ, keby sa Čína rozhodla zaútočiť na Taiwan? Do vojny by to takmer určite vtiahlo aj USA a Japonsko.
Pri hypotetických scenároch je potrebné byť veľmi opatrný. Myslím si, že dôležitá je preventívna diplomacia. Je lepšie sa vyhnúť konfliktu, ako ho potom riešiť. Súčasťou preventívnej diplomacie je zdôrazňovanie dodržiavania pravidiel a toho, že si stojíme za našimi záväzkami. Každej krajine vrátane Číny musí byť absolútne jasné, kto by v takom konflikte zaznamenal straty. Bol by to Peking. Čínska ekonomika je v porovnaní s Ruskom asi desaťnásobne väčšia. No čínske hospodárstvo je hlboko integrované do svetovej ekonomiky, čo neplatí o ruskej. Ak sa pozriete na súčasnú situáciu v Číne, uvidíte ekonomické problémy. S rastom, v bankovom sektore, na realitnom trhu i s nezamestnanosťou mladých. Takže v záujme Si Ťin-pchinga a komunistickej strany by mala byť stabilita a naštartovanie hospodárstva. Mali by sme zdôrazniť tieto spoločné priority a pripomínať, že konflikt by bol prehra všetkých. Je to najlepšia preventívna diplomacia, ktorú môžeme robiť. Aj preto, že to od EÚ pôsobí dôveryhodne. Nemôžeme povedať, že vyšleme ôsmu flotilu, lebo nemáme ani len prvú. Vieme však na stôl položiť ekonomické argumenty, pretože únia je hlavnou hospodárskou veľmocou, a myslím si, že to Číňania chápu.
Ako blízko k sebe v súčastnosti majú Moskva a Peking? Šéf Kremľa Vladimir Putin sa objíma s komunistickým lídrom Si Ťin-pchingom, ale je zaujímavé, že nedávno unikli tajné dokumenty, z ktorých vyplýva, že keď Rusko uvažuje o prípadnom použití jadrových zbraní, nerozmýšľa len o Západe, ale aj o Číne.
Medzi Sovietskym zväzom a Čínou vždy existovala rivalita a rovnako to platí pre súčasné Rusko a Čínou. Sú to dve mocnosti. No jedna sa stáva menej dôležitou, čo je časť problému. Rusko je jednoznačne juniorským partnerom Číny. Peking a Moskva majú určité spoločné záujmy, ale nie je medzi nimi žiadna horúca láska. V roku 2022 médiá hovorili o partnerstve bez hraníc, ale v skutočnosti vidíme limity. Čína by napríklad nesúhlasila s tým, aby sa Severná Kórea viac priblížila k Rusku. Veď je to Peking, ktorý Pchjongjangu neustále hádže záchranné koleso. Takže, ako vravím, Rusko a Čína majú nejaké spoločné záujmy, ale Moskva je v pozícii, že sa musí rozprávať so všetkými, čo s ňou hovoriť chcú, vzhľadom na to, že je stále viac izolovaná. Boli sme totiž svedkami niečoho, čo skutočne poškodilo Rusko, a zároveň to poukázalo na dôležitosť medzinárodných organizácií. Prezident Putin nemohol ísť do Johannesburgu na stretnutie BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, pozn. red.). Bolo to pre neho ponižujúce, pretože by ho Juhoafrická republika musela zadržať na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu. Je to niečo, na čo netreba zabúdať, keď ľudia hovoria, že medzinárodné organizácie sú nanič.
Aké sú spoločné záujmy Ruska a Číny, ktoré ste spomenuli?
Obe krajiny by rady obmedzili vplyv USA ako globálnej mocnosti a chceli by si posilniť svoju rolu v severovýchodnej Ázii. V tomto zmysle stále hovoríme o stratégii týkajúcej sa prvej a druhej reťaze ostrovov (vznikla v 50. rokoch minulého storočia, keď USA diskutovali o výstavbe námorných základní v západnom Tichomorí, aby zastavili rozmach ZSSR a Číny, pozn. red.). Čo sa týka týchto vojensko-bezpečnostných záležitostí, Peking je naklonený na spoluprácu. A tiež ho zaujíma preto, lebo, ako som vravel, Čína je integrovaná do svetovej ekonomiky a nechce zostať osamotená. Peking má však veľký program Made in China 2025. Zo strategického hľadiska nechcú byť čínski komunisti od niekoho príliš závislí, aby mali väčší priestor na manévrovanie. Ale to je presne to, ako keď Západ hovorí o vlastnej ekonomickej bezpečnosti, hoci sa na to Peking sťažuje. Čína by však mala brať do úvahy, že hoci je napríklad dôležitým hráčom na poli umelej inteligencie, tá sa rozvinula v USA. Takisto iPhone vynašli v Amerike, hoci sa v Číne vyrába. Stále teda môžeme pracovať s argumentom, že otvorená spoločnosť je produktívnejšia a efektívnejšia pri vytváraní nových ideí.
Čítajte viac Šéf indickej diplomacie: Žiadny štát nehovorí, že podporuje, čo urobilo Rusko
Bolo by možné, aby EÚ či Západ otočili krajiny, ako sú Čína, India alebo Indonézia proti Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu?
Našou politikou by nemalo byť, že postavíme niekoho proti niekomu. Mali by sme sa usilovať, aby všetci uznali, že potrebujeme pravidlá, fungujúci právny štát, dobrú správu vecí verejných a funkčný medzinárodný systém. Je to v záujme všetkých štátov v Organizácii Spojených národov. Takže si myslím, že toto je pozitívny prístup, ktorý by sme mali uplatňovať, nie otočiť nejakú krajinu proti inej.