Keď už došlo k debate na linke Paríž – Moskva, dalo by sa predpokladať, že to skôr bude telefonát šéfov diplomacie. Macron však možno chcel, aby niekto z jeho vlády hovoril s niekým, kto patrí do najužšieho okruhu ľudí prezidenta Vladimira Putina. Napriek tomu, že Sergej Lavrov je minister zahraničných vecí už dvadsať rokov,nepatrí medzi najbližších, s ktorými sa Putin radí o zásadných témach. Vtedy sa obklopuje čelnými predstaviteľmi tajných služieb a silových rezortov, takzvanými silovikmi. Mohlo ísť o niečo dôležité, veľmi citlivé, aby sa to dostalo k Putinovi od Šojgua. Samozrejme, že toto je iba v rovine špekulácií.
Lecornu a Šojgu poskytli médiám o obsahu telefonátu len stručné informácie. Dá sa z nich však dovtípiť, čo bolo jadro rozhovoru.
Čítajte viac Teroristi plánovali útoky aj vo Francúzsku, Macron navrhol Rusom zvýšenú spoluprácu
Verejnosť sa dozvedela, že Lecornu vyjadril obrovskú ľútosť obetiam nedávneho atentátu v Krasnogorsku pri Moskve, kde v koncertnej hale islamskí teroristi pozabíjali 144 ľudí. Zároveň apeloval na Šojgua, aby Rusko prestalo hovoriť o takzvanej ukrajinskej stope, pretože je to výmysel. Šojgu po telefonáte poznamenal, že Kyjev nič neurobí bez vedomia či súhlasu svojich podporovateľov na Západe, ale ostrej rétorike proti Zelenskému sa vyhol. Dodal, že verí, že Francúzsko nemá ani najmenší podiel na masakre, ktorá sa stala pred necelými dvomi týždňami.
To, čo je dôležité na ich telefonáte, sú dve veci. Prvá: Šojgu oznámil, že rozhovor sa uskutočnil na „naliehavú žiadosť" francúzskej strany. Druhá: Lecornu ponúkol Rusku „zvýšenú výmenu" informácií týkajúcich sa boja proti terorizmu. Tieto dva fakty sa dajú spojiť do jedného silného predpokladu: po šialenom vraždení v Krasnogorsku Macron súrne apeluje na Putinových najbližších spolupracovníkov, aby boli maximálne nápomocní pri poskytovaní svojich zistení o možných teroristoch a tiež aby venovali čo najväčšiu pozornosť islamským radikálom, ktorí by mohli preniknúť do Francúzska – ide pritom nielen o riziko ich presunu priamo z ruského územia, ale aj zo stredoázijských republík, kde má Moskva páky na to, aby tamojšie tajné služby venovali primeranú pozornosť potenciálnym atentátnikom. (Zabijaci v Krasnogorsku pochádzali z Tadžikistanu.)
Letné olympijské hry sa v Paríži začnú o necelé štyri mesiace (otvárací ceremoniál sa uskutoční 26. júla) a pre francúzske bezpečnostné zložky by boli veľmi prínosné akékoľvek spravodajské informácie o príslušníkoch takzvaného Islamského štátu. Ten sa prihlásil k zodpovednosti za masakru pri Moskve a Macron nedávno povedal, že rovnaká odnož tejto teroristickej organizácie plánovala vlani atentát v Štrasburgu. Po preliatí krvi v Krasnogorsku adresoval Rusku slová o tom, že obe krajiny si musia vymieňať poznatky o činnosti islamských radikálov. Naliehavá žiadosť francúzskej strany, ako sa zmienil Šojgu, zapadá do kontextu toho, že po vraždení spáchanom Tadžikmi v koncertnej hale vláda v Paríži zvýšila stupeň ostražitosti proti terorizmu na najvyššiu úroveň, čo podľa nej znamená, že existuje vážne riziko atentátu.
Francúzska televízna stanica TF1 poznamenala, že Lecornu a Šojgu spolu naposledy komunikovali 23. októbra 2022. Uznávaný vojnový reportér Didier François naznačil, že zásadnou témou ich telefonátu boli zrejme francúzske obavy o bezpečnosť počas olympijských hier. „Potreba boja proti terorizmu získala prevahu nad mrazivými vzťahmi medzi Moskvou a Parížom," povedal pre TF1. „Bez ohľadu na nezhody a konflikty medzi Francúzskom a Ruskom ohľadom Ukrajiny je dôležité pripomínať Rusom nevyhnutnosť spolupráce v protiteroristickom boji," dodal.
Nevedno, ako vyzerá (alebo či vôbec existuje) výmena spravodajských informácií o islamských radikáloch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, od ktorej uplynuli už viac ako dva roky. Denník Le Figaro napísal, že zdieľanie zistení tajných služieb medzi Francúzskom a Ruskom je určite narušené.
Server BFMTV pripomenul, že od roku 2015 sa vo Francúzsku stalo dvadsať atentátov, ktoré mali na svedomí islamisti: „Vo väčšine prípadov boli pripravené tzv. Islamským štátom alebo ich páchatelia sa ním inšpirovali. Zavraždili dovedna približne 300 ľudí."
Príprava veľkého atentátu si vyžaduje dlhší čas. Výcvik, prieskum terénu, zabezpečenie zbraní alebo výbušnín a ak nejde o samovražedných fanatikov, tak je potrebné im zabezpečiť úkryt po spáchaní masakry. Na druhej strane platí, že čím viac radikálov sa do plánu zapojí, o to vyššia pravdepodobnosť môže existovať, že sa ich podarí včas odhaliť, respektíve je ľahšie sa medzi nich infiltrovať aj s prihliadnutím na dĺžku ich prípravy. Aj preto dáva logiku úvaha, že Francúzsko už teraz potrebuje intenzívnu spoluprácu s ruskými tajnými službami. „Vstupujeme do fázy, keď tzv. Islamský štát má kapacitu a vôľu udrieť v Európe," povedal riaditeľ Strediska analýz terorizmu vo Francúzsku Jean-Charles Brisard pre stanicu Radio Canada.
Letné hry v Paríži, ktoré bude sledovať celý svet, môžu byť, bohužiaľ, vďačný terč pre islamistov. Zabíjať totiž zvyknú tam, kde si získajú čo najväčšiu pozornosť. Počas majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1998 Francúzsko dokázalo úplne garantovať bezpečnosť napriek tomu, že sa hovorilo o riziku atentátov. Olympiáda môže byť v tomto smere o niečo ťažšia výzva.
Čítajte viac Desiatky lodí, státisíce divákov a veľká hrozba. Zrušte zahájenie olympiády, žiadajú tajné služby po útokoch v Rusku
Prvý rozdiel spočíva v počte športovcov: v roku 1998 sa na šampionáte predstavilo 32 mužstiev, čo vychádzalo dovedna zhruba na 700 hráčov. Od 26. júla však bude v Paríži bojovať o medaily až viac ako 10500 reprezentantov. Pred viac ako štvrťstoročím sa hralo na desiatich futbalových štadiónoch v rovnakom počte miest, čiže všetko to boli priestory, ktoré sa dali účinne strážiť. Teraz to bude zložitejšie: veľa disciplín na mnohých miestach, ktoré sa ťažšie hermeticky uzatvoria (napríklad v prípade vodných športov alebo jazdeckých podujatí, ktoré sú naplánované v okolí zámku Versailles).
Možno najväčšia bezpečnostná výzva čaká organizátorov hneď prvý deň olympiády. Otvárací ceremoniál sa totiž vôbec prvýkrát uskutoční na rieke. Pozdĺž Seiny sa očakávajú státisíce divákov na šesť kilometrov dlhej trase.
Obavy o bezpečnosť naozaj nie sú prehnané. Napovedá o tom už teraz fakt, že o prácu v olympijskom personáli sa uchádzalo aj niekoľko záujemcov, ktorých tajné služby identifikovali ako islamských radikálov, podobne to platí o podaktorých, čo chceli robiť ako dobrovoľníci. A je verejne známe, že niekoľko stoviek moslimov s radikálnymi názormi sa 24 hodín denne nachádza pod drobnohľadom bezpečnostných síl.