Vláda vo Varšave predkladá návrh zákona, ktorý počíta so zmenami účinnými od 1. júla tohto roku. Ak ho parlament schváli, čo sa očakáva, Ukrajinci, ktorí sa dostanú do Poľska, aby požiadali o udelenie azylu, už nezískajú úvodný príspevok 300 zlotých. S prihliadnutím na to, že je to v prepočte 70 eur, nejde o podstatnú zmenu v porovnaní s ostatnými úpravami.
Po novom štát prestane vyplácať vlastníkom bytov a domov kompenzáciu 40 zlotých za každý deň ubytovania utečencov. Mesačne to vychádza za každého Ukrajinca v súkromí na viac ako 280 eur, čo je už nemalá suma. „Doteraz sa to vzťahuje na väčšinu utečencov počas prvých 120 dní ich pobytu v Poľsku, niektoré kategórie ľudí majú túto pomoc neohraničenú," poznamenal server RBK-Ukrajina. Jednu zo zvýhodnených skupín tvoria zdravotne postihnuté osoby.
Čítajte viac Štát na ubytovaní utečencov z Ukrajiny šetrí, peniaze má zatiaľ len do apríla. Začína sa koniec dotácií?
Neznamená to však, že vláda dáva ruky preč od zabezpečenia ubytovania utečencov. Poskytne každému strechu nad hlavou v spoločných ubytovacích priestoroch, ktoré patria štátu. Minister vnútra Maciej Duszczyk to zdôvodnil zmenu tým, že platná schéma vyvoláva kontroverzie a vedie k rôznej interpretácii. Kritikom sa napríklad nepozdáva, že kompenzáciu za ubytovanie a za náklady na stravu poberajú aj Ukrajinci žijúci v Poľsku už pred vypuknutím vojny vo februári 2022, ktorí prichýlili spoluobčanov.
Od 1. júla má tiež zaniknúť vyplácanie príspevkov na dieťa v prípade rodičov, ktorým nezáleží na vzdelávaní. „Budú poberať takzvanú pomoc 800+ iba vtedy, keď sa ich deti budú učiť v škole," upozornili noviny Gazeta Prawna. V súčasnosti dostávajú ukrajinskí rodičia mesačne osemsto zlotých, čo je v prepočte 187 eur. (V drvivej väčšine sú to matky, lebo bojaschopní muži po začiatku ruskej invázie nesmeli prekročiť hranice a naďalej sa ich týka tento zákaz počas platnosti vojnového stavu.)
„Niektorí rodičia nevenujú primeranú pozornosť vzdelávaniu svojich detí, zostávajú mimo škôl, či už poľských alebo ukrajinských," povedala pre noviny Aneta Žochowská z Nadácie Leny Grochowskej, ktorá sa venuje aj pomoci pre utečencov.
Čítajte viac Nielen my Ukrajincom, aj Ukrajinci nám môžu pomôcť
Ako je vidieť, zmeny po 1. júli majú racionálne zdôvodnenie. Nemožno ich preto považovať za prejav chladnejšieho vzťahu poľskej vlády k utečencom z Ukrajiny. Mimochodom, Poľsko má dobré skúsenosti s integráciou občanov tohto susedného štátu. Pred vypuknutím vojny tam žilo 1,35 milióna Ukrajincov (celkový počet cudzincov sa odhadoval na dva milióny). Kým teraz prevažujú ženy s deťmi a starí ľudia, naopak, predtým to vyzeralo inak. „Boli to hlavne ukrajinskí muži, ktorí využili veľký dopyt po pracovnej sile v krajine, ktorá starne a zmenšuje sa jej počet ľudí v produktívnom veku," ozrejmil server Conversation. O nejakých protiukrajinských náladách voči týmto robotníkom sa pritom nedalo a ani nedá hovoriť.
Keď Ukrajinci začali utekať z vlasti, až takmer 95 percent Poliakov súhlasilo s tým, aby na ich území našli dočasné bezpečné miesto. Po viac ako dvoch rokoch bojov na rusko-ukrajinskom fronte tento názor zastávajú viac ako dve tretiny obyvateľov.
Je to síce pokles, ale naďalej výrazný dôkaz ich solidarity. Tí, čo zmenili postoj, zjavne vychádzajú z obáv súvisiacich s tým, že dlhší pobyt Ukrajincov v Poľsku môže začať vytvárať nápor na štátny rozpočet. A s tým sa spája aj otázka, že dokedy v ich krajine zostanú; koniec vojny je nedohľadne. Z prieskumov vyplýva, že približne dve pätiny týchto utečencov plánujú dlhodobo zostať na poľskom území. Súvisí to hlavne s tamojšou vyššou životnou úrovňou v porovnaní s domácimi ekonomicko-sociálnymi pomermi.
Samozrejme, že ak chcú naďalej žiť v Poľsku, musia stáť na vlastných nohách. Údaje, ktoré zverejnila Národná banka Poľska, vyzerajú celkom optimisticky. Kým v máji 2022 tam pracovalo len 28 percent utečencov, v súčasnosti má zamestnanie 65 percent z nich. A čo sa týka ubytovania, z vlastných peňazí si ho pred dvomi rokmi dokázala zaplatiť len tretina Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou, a teraz si financuje bývanie už viac ako polovica azylantov.