Hillová pôsobila u vtedajšieho prezidenta od apríla 2017 do júla 2019. „Trump dal veľmi jasne najavo, že si myslí, že Ukrajina a určite Krym musia byť súčasťou Ruska," uviedla jeho vtedajšia poradkyňa. „Skutočne sa nevedel zmieriť s predstavou, že Ukrajina je nezávislý štát," podčiarkla Hillová, ktorá sa v Bielom dome zaoberala ruskými a európskymi záležitosťami.
Sanger v knihe napísal, že názory Trumpa na Ukrajinu boli vo svojej podstate rovnaké ako Putinove. Šéf Kremľa vydal rozkaz ruským vojakom vtrhnúť na ukrajinské územie vo februári 2022, čo bolo niečo viac ako rok od odchodu republikána z Bieleho domu, v ktorom ho vystriedal demokrat Joe Biden. Denník Guardian v tejto súvislosti pripomenul výrok Putina pred začiatkom invázie: „Ukrajina je neodcudziteľnou súčasťou našej vlastnej histórie, kultúry a duchovného priestoru." Kniha amerického novinára sa dostane do predaja už tento utorok.
Trump verejne vyhlasuje, že keby vo februári 2022 vládol v USA, Putin by si nedovolil zaútočiť proti susednému štátu. Zároveň zdôrazňuje, že ak vyhrá prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnia v novembri tohto roku, veľmi rýchlo by dokázal dosiahnuť, aby zbrane na rusko-ukrajinskom fronte stíchli. Hovorí, že vojnu by vedel ukončiť do 24 hodín.
Denník Washington Post pred týždňom objasnil, ako si Trump predstavuje zastavenie prelievania krvi. Je to myšlienka, s ktorou by sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj evidentne nikdy nezmieril. Noviny s odvolaním sa na ľudí, s ktorými Trump debatoval o Ukrajine, uviedli, že by ju nútil, aby urobila územné ústupky voči Putinovi.
Tento štvrtok informovala o uvažovaní exprezidenta aj televízna stanica CNN. Podľa nej by sa po zvolení za šéfa Bieleho domu okamžite snažil telefonicky spojiť s Putinom a so Zelenským. „Trump pravdepodobne využije vojenskú pomoc USA pre Ukrajinu ako páku, aby obe strany priviedol k rokovaciemu stolu," citovala CNN svoj nemenovaný zdroj z Trumpovho okolia. „Ak chce Ukrajina pokračovať v našej pomoci, musí si sadnúť a rokovať, a ak Rusko nechce, aby sme Ukrajine poskytli veľa novej podpory, potom si musí sadnúť a rokovať. To neznamená dať všetko Ukrajine, čo chce, alebo dať Putinovi všetko, čo chce,“ dodal.
Ukrajinci majú vážne obavy, že prípadný návrat Trumpa na čelo USA by znamenal ujmu pre jej armádu (rovnaké znepokojenie je cítiť aj medzi lídrami európskych štátov, ktorí neochvejne stoja po boku Zelenského). Kým Biden dôrazne presadzuje vojenskú pomoc pre Kyjev, naopak, republikánsky prezidentský kandidát sa k nej stavia prinajmenšom rezervovane.