Začnime tým, čo priamo viedlo k súčasnej situácii. Izrael začiatkom apríla zaútočil na iránsky konzulát v Damasku a zabil niekoľkých veliteľov iránskych revolučných gárd. Určite si bol vedomý toho, že Teherán bude reagovať, ale i tak konal. Prečo?
Vidím tu aspoň dva možné scenáre. No v prvom rade si ujasnime, že tajná vojna medzi Iránom a Izraelom trvá už mnoho rokov. Pôvodne predovšetkým súvisela s jadrovým programom Teheránu. Takže sme boli svedkami šiestich útokov na iránskych vedcov, ktorí pracovali na atómových zariadeniach. Päť z nich zomrelo, myslím si, že jeden z nich prežil. Videli sme tiež kybernetické útoky. V poslednej dobe sa tento konflikt týka vojny v Gaze. Izrael zasiahol iránske revolučné gardy vrátane vami spomenutého útoku na diplomatické zastúpenie v sýrskom Damasku. Izraelčania teda situáciu eskalovali. No Irán nemá záujem, aby sa v regióne rozhorela vojna. Z istého uhla pohľadu by sme mohli dokonca tvrdiť, že Teherán reagoval na útok v Damasku veľmi inteligentne. Ale možno to bol cieľ Izraela, že si chcel otestovať limity Iránu, teda aj to, ako ďaleko môže zájsť pri jeho provokovaní. Môže to však byť tiež súčasť stratégie, ako sa dostať do priamej konfrontácie s Teheránom, do ktorej by sa museli zapojiť Spojené štáty a pravdepodobne aj iné krajiny. Samozrejme, toho sa USA obávajú. Je pravdepodobné, že verejné vyhlásenia sa môžu veľmi líšiť od toho, čo Američania a iní hovoria Izraelčanom v zákulisí.
Vrátime sa k tomuto scenáru, pretože je to, samozrejme, veľmi zaujímavé, ale najprv sa pozrime na útok, pri ktorom Irán zasiahol Izrael až 350 bezpilotnými lietadlami a balistickými a riadenými strelami údajne zo štyroch rôznych miest v Iráne, Iraku, Jemene a Libanone. Drvivú väčšinu z nich Izrael zničil, prekvapili vás však schopnosti Iránu nasadiť toľko zbraní?
Nie a nezabúdajme na to, že Irán má veľmi špecifické vojenské spôsobilosti. Dôvodom sú aj dlhoročné sankcie, ktorým čelí. Preto nemá Irán skutočné bojové letectvo a má len obmedzené námorné sily. Jeho obranná stratégia je na jednej strane založená na spojenectvách s neštátnymi aktérmi v Libanone, Sýrii, Iraku či Jemene. A na strane druhej na vývoji a výrobe balistických rakiet a bezpilotných lietadiel. Nie je preto prekvapujúce, že Teherán urobil to, čo sme videli. Je však dôležité si povedať, že použil drony a rakety nižšej kvality. Nemám na to dôkazy, ale nedivil by som sa, keby Iránci počítali s tým, že Izraelčania väčšinu letiacich zbraní zostrelia. Lebo teraz môže Teherán ukázať, že reagoval, ale Izraelu nespôsobil také škody, aby musel nasledovať rázny protiútok.
Túto vašu teóriu podporujú vyhlásenia Teheránu. Irán hovorí o Charte OSN a práve na legitímnu obranu, keď svoj útok spája so zničením konzulátu v Sýrii. Na druhej strane vraví, že záležitosť pokladá za vybavenú. Je to snaha o deeskaláciu napätia?
Iránci netúžia po eskalácii. Útok nakalibrovali veľmi opatrne a signalizovali ním, že sa vlastne chcú vyhnúť otvorenému konfliktu. Irán to naznačoval už po incidente na konzuláte v Damasku. Chcel buď rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by ho odsúdila, alebo prímerie v Gaze. Nič z toho nedostal, takže zo svojho pohľadu musel reagovať. Eskalačná loptička je teraz na strane Izraela. Iránci skutočne veľmi jasne povedali, že urobili sme to, čo sme urobili, a nateraz sme skončili.
Čítajte viac Expert: Rusko a Čína by si dali k veľkej vojne na Blízkom východe pukance
Iránsky útok sa aspoň čiastočne podobal tomu, čo robí Rusko na Ukrajine so všetkými dronmi a raketami. Učí sa Teherán od Moskvy?
Nemyslím si to. Iránci majú dostatočné schopnosti aj bez učenia sa od Moskvy. Útok na Izrael vykonali presne takým spôsobom, ako chceli. Ukázali svoje možnosti bez toho, aby sa vytvorila situácia, ktorá by podľa ich definície musela viesť k ďalšej eskalácii.
Ako by mohla vyzerať odveta Izraela?
Je to prvýkrát, čo Irán od islamskej revolúcie v roku 1979 takto otvorene zaútočil na Izrael. To je jasné. Izraelčania teraz môžu zasiahnuť vojenské ciele v Iráne či zaútočiť na jadrové zariadenia krajiny. Problém však nie je v tom, čo môžu robiť. Izraelčania sú zjavne veľmi schopní. O útoku na Irán premýšľajú dlhé roky a majú viacero scenárov. Otázkou je, či budú alebo nebudú konať, či budú alebo nebudú reagovať. Hovoria, že budú, ale nevieme, nakoľko chcú eskalovať situáciu. Je to otázka za milión dolárov.
Na aký vývoj by ste si stavili?
Nemám krištáľovú guľu. Skutočne to závisí od toho, aký tlak na Izrael vyvinú najmä USA.
Ale, a teraz sa vrátim k tomu, čo ste naznačili na začiatku nášho rozhovoru, že v skutočnosti by to mohlo byť tak, že Izrael má v úmysle zatiahnuť USA do vojny s Iránom. Má to niečo spoločné s predstavou premiéra Benjamina Netanjahua, že chce ostať pri moci?
Určite áno, ale Spojené štáty si to veľmi dobre uvedomujú. Americký prezident Joe Biden vojnu s Iránom nechce. A ani Teherán nechce vojnu so USA. V istom ohľade už to, čo sa stalo, pomáha Netanjahuovi. Izraelčania očakávali útok z Iránu a žili v neistote, hoci proti premiérovi masovo protestovali. Teraz sa však pravdepodobne zjednotia za vládou. A zároveň Netanjahuovi funguje aj iná vec. Toto dianie odpútava pozornosť od Gazy, potravinovej krízy i rokovaní o prímerí.
Čítajte viac Izraelský vojnový kabinet sa prikláňa k odvete za útok Iránu, chýba zhoda na rozsahu a načasovaní (online)
Súhlasím s vami, že najmä Biden sa neženie do vojny, a myslím si, že otvorený konflikt s USA nechce ani Teherán. Minimálne dva dni sa však diskutovalo, že Irán zaútočí na Izrael. Biden verejne povedal Teheránu, aby to nerobil, no ten aj tak konal. Budú musieť Američania predsa len nejakým spôsobom obnoviť odstrašenie smerom k Iránu, takpovediac opätovne nakresliť červené čiary možno aj prostredníctvom nejakej menšej akcie proti Teheránu?
Podľa mňa Teherán vie, čo sú červené čiary, ktoré nemôže prekročiť. Američania sa podieľali na zostrelení iránskych rakiet a bezpilotných lietadiel. Biden jednoznačne podporil izraelskú bezpečnosť a to je aj varovanie pre Teherán. Na Blízky východ Američania nasadili ďalšie vojenské prostriedky, aby si posilnili svoje pozície, keby situácia eskalovala. Na druhej strane Iránci veľmi jasne komunikovali Američanom svoje zámery. Takže si myslím, že všetci zúčastnení chápu, že tí druhí musia niečo urobiť, ale že sú to premyslené reakcie. Divokou kartou je tu Netanjahu. Nejde teda o nakreslenie červených čiar pre Teherán. Čokoľvek si myslíte o iránskom útoku, bola to pomerne presne nastavená odpoveď. V istom zmysle teraz ide o to, aby USA dokázali nakresliť červené čiary pre Netanjahua.
Smeruje teda Blízky východ k veľkej regionálnej vojne?
Kto vie? Možno nás od nej delí pár minút. A azda je veľmi ďaleko. Ale Blízky východ je vriaci kotol. Sme svedkami eskalácie napätia na Západnom brehu Jordánu, vojny v Gaze s jej rôznymi aspektmi i napätej situácie v Libanone. Blízky východ tiež čelí sociálnym a ekonomickým nepokojom, do ktorých vstupuje aj palestínsky problém. Čokoľvek z toho môže spustiť väčší konflikt.