Železná kupola je názov pilieru izraelskej ochrany vzdušného priestoru. Tento systém začali vyvíjať po vojne s libanonským hnutím Hizballáh (ozbrojený konflikt v lete 2006 trval mesiac, skončil sa prímerím). Radikáli počas bojov vystrelili na Izrael až 4-tisíc rakiet, zahynulo viac ako štyridsať civilistov.
Izrael sa poponáhľal: už v júli 2008 protiraketová strela značky Tamir, ktorú používa Železná kupola, prešla úspešnými testami. O necelé dva roky systém zlikvidoval imitovaný masívny útok. Prvýkrát sa osvedčil na jar 2011, keď zničil raketu, ktorú na izraelské mesto Aškelon vypálili palestínski radikáli z Gazy.
Čítajte viac Veľká vojna na Blízkom východe? USA možno budú musieť viac krotiť Izrael ako Irán, myslí si expert
„Každá batéria Železnej kupoly je vybavená radarom, ktorý dokáže odhaliť letiace rakety, a informácie pošle riadiacemu stredisku, ktoré rýchlo vypočíta, či strela môže zasiahnuť obývanú oblasť alebo nie," poznamenala televízna stanica CNN. Odkedy Železná kupola funguje v izraelských ozbrojených silách, dosahuje 90-percentnú úspešnosť pri zneškodnení rakiet. Teraz v noci zo soboty na nedeľu sa to preukázalo aj pri zostrelení dronov.
Čítajte viac Izraelský vojnový kabinet sa prikláňa k odvete za útok Iránu, chýba zhoda na rozsahu a načasovaní (online)
„Železná kupola je určená proti rýchlym raketám v nízkej výške. Drony letia pomalšie ako rakety, takže býva jednoduchšie vysporiadať sa s ich hrozbou," povedal bezpečnostný analytik Ian Boyd pre server Wired. Zo zeme dokáže likvidovať rakety vo vzduchu vystrelené zo vzdialenosti 4 – 70 kilometrov. Na vývoj a testovanie tohto systému protivzdušnej obrany išli nielen peniaze z izraelského štátneho rozpočtu. Prispeli aj USA, ktoré poskytli v prepočte približne dve miliardy eur a expertom židovského štátu sprístupnil svoje cenné informácie z oblasti vojenskej technológie.
Ďalšia pýcha izraelskej protivzdušnej obrany sa volá Dávidov prak. Tento systém krátkeho a stredného doletu je zameraný na ničenie balistických rakiet dlhého doletu a pomalšie letiacich striel s plochou dráhou letu. Aj s výrobou Dávidovho praku sa začalo po vojne s Hizballáhom, pričom Američania financovali i tento projekt (v prepočte dali viac ako miliardu eur). Funkčný je od apríla 2017. Likviduje strely, ktoré nepriateľ odpáli vo vzdialenosti 40 – 300 kilometrov od izraelského územia.
Foto: SITA/AP, Ariel Schalit
Železnú kupolu a Dávidov prak dopĺňa Šíp, čo je názov systému protiraketovej obrany, ktorý spoločne vytvorili izraelskí a americkí odborníci. Títo traja ochrancovia neba tvoria viacúrovňovú protivzdušnú obranu židovského štátu. Prvé plány Šípu sa datujú už do roku 1986. Zacielený je proti raketám dlhého doletu.
Má tri verzie. Najviac pokročilá (Šíp-3) má dolet až 2400 kilometrov. Znamená to, že dokáže zničiť aj satelity na obežnej dráhe Zeme. V prvom rade však slúži v prípade potreby proti raketám dlhého doletu, ktoré letia tak vysoko, že sa zo zeme najprv dostanú až do vesmíru a potom sa vracajú do atmosféry (Šíp-3 ich dokáže eliminovať v kozme). Jeho výhoda spočíva v tom, že môže zničiť medzikontinentálnu raketu s atómovou hlavicou alebo s biologickými a chemickými náložami, čiže zabrániť skaze z nasadenia zbraní hromadného ničenia.