Macron vysvetlil, či sa Francúzsko chystá do vojny s Ruskom

Už niekoľko týždňov je Francúzsko v centre debaty, či by Západ mohol vojakmi pomôcť Ukrajine v jej boji proti ruskej agresii. Diskusia ešte nabrala na obrátkach v súvislosti s postupom okupantov. Rusi sa okrem Donecka v posledných dňoch zamerali aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov a jeho okolie.

13.05.2024 06:00
debata (155)
Vypočujte si audioverziu článku - číta Lukáš, hlas umelej inteligencie.
Našli ste chybu? Dajte nám vedieť.
Macron: Francúzsko nie je mocnosť vojny, ale mieru
Video
Zdroj: Twitter E. Macrona

Výbušná téma

Je očividné, že na značnej časti frontu Ukrajinci len s námahou odolávajú útokom. Prišli o veľa vojakov a od jesene im západní spojenci neboli schopní dodávať dostatočné množstvo zbraní. Až po dlhých mesiacoch Američania schválili balík pomoci pre Kyjev za 60 miliárd dolárov a Európa medzitým tento výpadok nedokázala poriadne nahradiť.

Príliš pomalé plnenie sľubov zo strany Západu a zlá situácia na fronte vyústili až k špekuláciám o vyslaní zahraničných vojakov na Ukrajinu. Debaty sa, samozrejme, chopili aj proruskí propagandisti, ktorí šíria správy, že francúzske jednotky z cudzineckej légie už na pomoc Kyjevu prišli, a že Paríž stratil mnoho mužov. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev k tomu pred niekoľkými dňami pridal jeden zo svojich zúrivých výlevov, v ktorom sa vyhrážal zničením Washingtonu, Londýna a Paríža. Neodpustil si ani genocídnu poznámku, že Ukrajina nie je štát.

Zelenskyj: Putinovo Rusko predstavuje súčasný nacizmus
Video
V deň výročia konca druhej svetovej vojny 8. mája Rusko zaútočilo na Ukrajinu viac ako 50 raketami a viac ako 20 dronmi Šáhid. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že takto sa správajú súčasní nacisti v Moskve. / Zdroj: FB V. Zelenského

„Zbor nezodpovedných bastardov spomedzi západných elít, ktorí volajú po vyslaní svojich vojakov do neexistujúcej krajiny, sa rozširuje,“ napísal Medvedev na sociálnej sieti Twitter (X). „Pozor na falošné správy. Dezinformačné kampane súvisiace s podporou Francúzska Ukrajine sú aktívnejšie ako kedykoľvek predtým. Pozrime sa na to. Francúzsko neposlalo vojakov na Ukrajinu,“ reagovalo francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Diskusia o západných jednotkách však pokračuje, keďže je to výbušná téma. V najhoršom prípade by totiž ich nasadenie na Ukrajine mohlo viesť k priamemu konfliktu s Ruskom. Je v podstate nepredstaviteľné, že by sa na vyslaní vojakov zhodli NATO či Európska únia. V oboch organizáciách by si to vyžadovalo jednotu, ktorú by sa určite momentálne nepodarilo dosiahnuť. Aj súčasná slovenská vláda by bola proti, nehovoriac o tom, že by to musel schváliť i parlament.

V tejto situácii svoj postoj vysvetlil francúzsky prezident Macron. Na Twitteri odpovedal na viaceré otázky týkajúce sa jeho politiky a jedna znela, či ide Paríž do vojny. Macron takýto scenár odmietol, ale zdôraznil, že Európa musí byť pripravená i na situáciu, že by Rusko bolo na Ukrajine úspešné.

„Nie, nejdeme do vojny. Už takmer sedem rokov robím všetko v mene Francúzska, aby sme zabezpečili mier. Ale byť mierovou mocnosťou neznamená byť slabý. Dnes čelíme obrovskej výzve. Rusko napadlo Ukrajinu. V určitom okamihu sa nám musí podariť odradiť Rusko od ďalšieho postupu. Pretože na Ukrajine je, samozrejme, ohrozená zvrchovanosť a územná celistvosť tohto štátu, ale aj vláda práva, inými slovami naše spoločné pravidlá,“ povedal Macron.

Ukrajina, vojak Čítajte viac Austrálsky generál pre Pravdu: Ukrajina čelí pochmúrnym scenárom, Západ musí zmeniť ruskú stratégiu

Podľa šéfa Elyzejského paláca nesmie dôjsť k tomu, že Kyjev prehrá, lebo by to znamenalo, že sa presadí právo silnejšieho. "A ani my nemôžeme byť v bezpečí. Pretože sa to deje 1 500 kilometrov od miesta, kde žijeme. Pretože potom môže dôjsť k útoku na Rumunsko, Poľsko, Litvu a ďalšie krajiny. A pretože my sami by sme tým stratili všetku dôveryhodnosť a bezpečnosť. Takže naša budúcnosť a bezpečnosť sú na Ukrajine veľmi ohrozené. Preto som povedal, že musíme výraznejšie pomáhať, čo sa chystáme urobiť v najbližších týždňoch, a dodáme Ukrajincom viac vybavenia,“ informoval Macron. Francúzsky prezident však pripustil, že môže nastať scenár, že Moskva bude úspešná, a v takom prípade bude potrebné sa jej postaviť.

"Musíme však tiež povedať, že v určitom momente, ak Rusi zájdu príliš ďaleko, my všetci Európania musíme byť pripravení konať, aby sme ich od toho odradili. Z celého srdca dúfam, že nebudeme musieť ísť do vojny. Francúzsko nie je mocnosťou vojny, ale mocnosťou mieru. Ale, áno, ak chceme mať mier, musíme ho chrániť. Preto sa musíme vyzbrojiť. Preto musíme pre našich protivníkov niekedy vytvoriť odstrašujúci a dôveryhodný nástroj, ktorý im ukáže, že ak zájdu príliš ďaleko a ohrozia naše záujmy a bezpečnosť, potom nevylučujeme, že zasiahneme,“ vyhlásil Macron.

Ukrajinská spisovateľka Sofija Andruchovyč: Až keď sa vojna zastaví, dokážeme spracovať všetky traumy
Video
Jej siedmy román Amadoka sa stal literárnou senzáciou nielen doma na Ukrajine, ale aj v ďalších 15 krajinách sveta. Pomáha kniha Sofije Andruchovyč ľuďom na Ukrajine? Aké na román mala reakcie v rôznych krajinách sveta? / Zdroj: TV Pravda

Parížsky jastrab?

Znamená to teda, že by šéf Elyzejského paláca naozaj podporil myšlienku priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom?

"Macrona teraz v niektorých európskych metropolách označujú za jastraba. Jeho vyhlásenia však ponúkajú len letmý pohľad na fundamentálne a významné zmeny vo francúzskom strategickom myslení za posledné dva roky,“ napísala v analýze pre portál War on the Rocks Gesine Weberová z organizácie German Marshall Fund.

Macron sa aj po veľkej ruskej invázii vo februári 2022 dlho spoliehal na diplomatické snahy. Bol v kontakte s Vladimiron Putinom a asi trochu prekvapujúco sa francúzsky veľvyslanec minulý týždeň zúčastnil na prezidentskej inaugurácii šéfa Kremľa.

Ukrajina, Bohdana Čítajte viac Expert z Ukrajiny: Rozhodujeme sa, či zachránime mestá alebo vojakov

Je však jasné, že vzťahy Paríža a Moskvy sa zmenili. „Počiatočná reakcia Francúzska na vojnu bola vedená očividným nesprávnym úsudkom smerom k Rusku a zodpovedajúcou neochotou prispôsobiť francúzsku zahraničnú politiku. V širšom zmysle potom kritici diskutovali o tom, či novú politiku Paríža poháňa politický oportunizmus. Francúzsko často obviňovali, že presadzuje svoje vlastné predstavy prostredníctvom EÚ a prezentuje ich ako spoločné záujmy aj v prípade, že idú na úkor európskych. Existujú však dobré dôvody domnievať sa, že to, čo sa mohlo začať ako oportunizmus, sa pretavilo do politického presvedčenia. Okrem toho sa Paríž na vlastnej škode naučil, že ruská vojna na Ukrajine je len špičkou ľadovca vplyvu Ruska, najmä keď narastajúca prítomnosť vagnerovcov prinútila Francúzsko stiahnuť svoje sily z Mali,“ vysvetlila Weberová.

Aj vzhľadom na túto zmenu v strategickom myslení Paríža sa zdá, že téma možného nasadenia zahraničných vojakov na Ukrajine, hoci len v podobe poradcov, zostane na stole. Vníma to tak aj vojenský analytik Gustav Gressel z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.

"Ukrajinci skutočne potrebujú posilniť svoje ozbrojené sily. A ide to nad rámec materiálnej pomoci. Napríklad Američania nehovoria o vojenských poradcoch, ale Francúzi to spomínajú už nejaký čas. A najmä krajiny na východnom krídle NATO majú stále veľa dôstojníkov, ktorí hovoria po rusky. Myslím si, že by mohli nejakým spôsobom pomôcť Ukrajincom,“ reagoval pre Pravdu Gressel.

© Autorské práva vyhradené

155 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #Rusko #Ukrajina #Emmanuel Macron #vojna na Ukrajine #Putinova vojna