Hoci o návrhu v Bruseli roky diskutovali ministri, európski poslanci a diplomati, v rozhodujúcej chvíli nenašiel podporu. Očakávalo sa, že prejde pri konečnom hlasovaní v Európskom parlamente, ale ešte predtým bolo potrebné, aby ho odobrila „kvalifikovaná väčšina“ aspoň 15 z 27 členských štátov EÚ, ktorá predstavuje 65 percent jej populácie. Keď sa koncom februára napokon o zákone hlasovalo v Rade EÚ, Taliansko bolo proti a 13 ďalších krajín vrátane Nemecka sa zdržalo.
Byrokracia ako výhovorka?
O výsledku rozhodol práve postoj Berlína. Opozícia, no aj vládni slobodní demokrati (FDP) v Nemecku totiž tvrdia, že prijatie zákona by podnikanie zaťažilo nadmernou byrokraciou.
Niektoré podnikateľské zväzy na nemeckých zástupcov naliehali, aby ho nepodporili. A to napriek tomu, že sa štáty EÚ aj s Európskym parlamentom ešte v decembri minulého roka dohodli na kompromisnom znení návrhu. Belgicko, ktoré momentálne predsedá EÚ, sa ho pokúsilo presadiť už začiatkom februára, ale v poslednej chvíli ho stiahlo, keď Nemecko aj Taliansko naznačili, že sa pri hlasovaní zdržia.
„Kriminálka sa konečne skončila. Po viactýždňovom presúvaní nenašiel spackaný kompromisný text k smernici o dodávateľských reťazcoch medzi členskými štátmi väčšinu, čo sa dalo čakať, a je to tak správne,“ reagoval pre nemecké médiá Stefan Wolf, šéf združenia zamestnávateľov Gesamtmetall. Kritizoval najmä rôzne úpravy v návrhu zákona, ktoré podľa neho nič podstatné neriešili. „Ak zmeníte tri čiarky, nespravíte zo strašiaka dobrú smernicu,“ dodal Wolf.
Podobne sa vyjadril i predseda Spolkového zväzu pre veľkoobchod, zahraničný obchod a služby Dirk Jandura. „Stredne veľké podniky v Nemecku sa topia v oznamovacích povinnostiach a záplave dotazníkov aj bez dodatočnej záťaže z Bruselu,“ citoval ho denník Die Welt. Zástupcovia podnikateľskej sféry už pri predložení návrhu varovali, že sú firmy preťažené a nemožno im pridávať ďalšiu byrokraciu.
O čo vlastne ide? Podľa zákona o dodávateľských reťazcoch by spoločnosti z EÚ, ktoré majú viac ako 500 zamestnancov a čistý celosvetový obrat väčší ako 150 miliónov eur, museli od roku 2027 vo svojich dodávateľských reťazcoch (teda aj u obchodných partnerov) kontrolovať „etický“ a „udržateľný“ prístup.
To by v praxi znamenalo zabrániť detskej či nútenej práci alebo poškodzovaniu životného prostredia, čo by sa týkalo napríklad aj odlesňovania. Keby zistili, že k porušovaniu došlo, mali by sa postarať o nápravu.
Foto: SITA/AP, Altaf Qadri
Po tom, čo členské krajiny odmietli návrh podporiť, sa zdá, že ho EÚ nateraz zmietla zo stola. Je veľmi pravdepodobné, že zostane zablokovaný až do eurovolieb v júni tohto roka.
Liberálna europoslankyňa Svenja Hahnová zo strany FDP to pokladá za víťazstvo. „Zákon o dodávateľských reťazcoch sa nehodí do praxe,“ uviedla pre Die Welt. Podľa nej v skutočnosti neprispieva k ochrane životného prostredia ani k dodržiavaniu ľudských práv, iba zvyšuje byrokraciu.
Čierny deň pre ľudské práva
Podľa kritikov je neúspech pri hlasovaní výsledkom toho, že politici ustúpili lobovaniu veľkých firiem, koncernov, ktorým súčasný stav vyhovuje a nie sú ochotné ho zmeniť. Obviňujú ich, že privierajú oči pred tým, ako sa tovar vyrába a v akých podmienkach musia pracovať chudobní ľudia v Ázii, Afrike či v Latinskej Amerike.
Sú napríklad známe prípady, keď pri práci bez patričnej ochrany a hygieny prichádzajú do styku s nebezpečnými chemikáliami ohrozujúcimi zdravie, a to bez toho, aby ich zamestnávateľ na to upozornil, a keď z toho vážne ochorejú, prepustia ich. Niektoré dielne zase odpad bez akéhokoľvek čistenia vypúšťajú priamo do rieky. Títo ľudia tam za smiešne mzdy pracujú i 16 hodín denne, ojedinelé nie sú ani nešťastia ako požiare či zrútenie výrobných hál.
Keď na to aktivisti alebo filmári upozornili európske spoločnosti, ktoré tovar z týchto dielní predávali, konfrontácii sa vyhli alebo tvrdili, že o tom nič nevedia. 136 skupín, ktoré robili kampaň pre prijatie uvedeného zákona, preto v spoločnom stanovisku k hlasovaniu uviedlo, že ide o „poľutovaniahodný neúspech“. Vinu za to dávajú najmä nemeckej FDP.
Foto: SITA/AP, Rafiq Maqbool
Občianski aktivisti v Nemecku postoj slobodných demokratov označili za „sabotáž“. Ako totiž pripomenuli, zákon má v krajine širokú podporu verejnosti a v prieskume sa za jeho schválenie vyslovilo aj 67 percent voličov FDP. Dvadsaťjeden nemeckých podnikov a obchodných sietí, medzi nimi napríklad Bayer, Mars, Tchibo alebo KiK, navyše nemeckú vládu v spoločnom vyhlásení vyzvalo, aby za kompromisný návrh zákona hlasovala.
Aj sociálni demokrati a Zelení sú z rozhodnutia v Bruseli sklamaní. „Zlyhanie zákona o dodávateľských reťazcoch znamená čierny deň pre ľudské práva na celom svete,“ upozornil europoslanec za SPD Tiemo Wölken.
„Napriek najintenzívnejšiemu úsiliu nebola FDP ochotná prijať kompromisné ponuky alebo o tom aspoň vážne rokovať,“ skritizoval koaličnú stranu, ktorú obvinil z „lacného populizmu“.
Čítajte viac V Turecku prekvitá detská práca sýrskych utečencov
Čo mal zákon riešiť
- 152 miliónov detí vo svete pracuje namiesto toho, aby chodili do školy
- 73 miliónov ľudí na svete pracuje v nebezpečných podmienkach
- vyše 40 miliónov ľudí pracuje v podmienkach, ktoré možno označiť ako otrocké
- porušovanie etiky, ľudských práv či poškodzovanie životného prostredia sa týka celej škály výrobkov od oblečenia cez potraviny až po elektroniku